Krvavá Amazonka

Krvavá Amazonka vznikla v roku 1985. Dalo by sa povedať, že v tom období vlna kanibalských hororov pomaly ale iste končila. Práve v tom období Mario Gariazzo prispel do umierajúcej vlny svojím kúskom. Jeho Krvavá Amazonka na prvý pohľad vyzerá ako klasický zástupca týchto filmov, ale skutočnosť je iná. Pobyt medzi kanibalmi je poňatý nezaujímavo. Je vidieť, že Giariazzo nemal záujem o divákovo šokovanie/zvracanie a ponúka prekvapivo málo vyložene odporných záberov. Nie je tu žiadne (!) rezanie penisov, ani prepichovanie ženských bradaviek. A znásilnenie (trademark kanibalských filmov) je nakrútené krátko, stručne a nie príliš „bolestivo“. Snímka pôsobí až absurdne romanticky a dobrodružne. Občas vyzerá vizuálne bombasticky, až som si myslel, či sa na produkcii nepodieľali aj Američania (ale prečo by to preboha robili?!). No nepodieľali, ide o čisto taliansku záležitosť. Na rozdiel od iných kanibalských titulov ale vyzerá miestami dokonca vysokorozpočtovo. Samozrejme mierne preháňam, ale oproti iným kanibalským hororom, ktoré fakt poriadne smrdia grošom, sme tentokrát niekde úplne inde. V Krvavej Amazonke naozaj chýbajú klasické atribúty jej starších príbuzných. Je tu len pár symbolicky odrezaných ľudských hláv a asi dve scénky, v ktorých zvieratá požierajú bez uhnutia kamery iné zvieratá. Je tu síce aj scéna, v ktorej krokodíl zaútočí na plavkyňu, ale zjavne ide o dreveno-umelohmotnú (a dosť trápnu) atrapu. Tento film podľa mňa neosloví nikoho. Fanúšikov kanibalských talianskych gore rozhodne sklame a tých, ktorí talianske kanibalské horory nenávidia, tiež. (28.01.2017)

Catherina Miles story se může ze všeho pyšnit nádhernou hudbou která je naprosto dokonalá. Ale to je asi tak vše v čem vyčnívá. Ostatní je takové nedomrlé, a poměrně chudé. Hlavně bych to neoznačoval jako horor ale spíše jako drama s pár krvavýma cákancema. Sám nevím co si o filmu myslet, líbil se mi ale rovnat se velikánům typu Canibal holocaust či Canibal ferox opravdu nemůže, ale mezi béčko typu Mountain of cannibal god či Canibal holocaust 2 se rozhodně rovnat může, ba co víc patří mezi to lepší. (26.02.2011)

Dobrodružná dráma známejšia pod názvom "Amazonia: The Catherine Miles Story" alebo ako voľné pokračovanie kanibalského teroru R. Deodata - Cannibal Holocaust (1980), s ktorým ale nemá prakticky až na niektoré inšpirácie (hudba napríklad) nič spoločné. Objektívne sa jedná o protipól ku spomínanej drsnej klasike a žiadny "Cannibal Holocaust 2", aj keď aj táto nálepka filmu prischla. Americkí distribútori využili značku CANNIBAL HOLOCAUST evidentne z dôvodu lepšej propagácie. Ak sa od filmu bude čakať pokračovanie v podobnom štýle ako od Deodata, pravdepodobne (ako tomu bolo aj u mňa) sa divák nevyhne sklamaniu. Ak sa na nezmyselnú náväznosť zabudne (dokonca ani kanibalov sa tu prakticky nedočkáme), výsledok môže nadchnúť. Vyskúšal som si oba stavy, podľa hodnotenia je jasné, ktorýže bol posledný. (05.02.2008)

Tak nakonec to v rámci žánru nebylo ani tak špatné. V podstatě oprášený děj původního Lenziho "Man from Deep River" ... kterým kanibalský žánr vlastně začal. Tohle není ani tak kanibalský film, jako spíš takový drsný dobrodružno-milostný film o dívce, která se dostane mezi domorodý kmen, kderý jí údajně na lodi na řece vyvraždil rodinu. Je to explotation, ale velmi umírněný, občas se objeví nějaké to ňadro, bradavka hlavní hrdinky apod., občas nějaké to gore. Ta jsou docela dobře udělaná, většinou jde o usekané hlavy apod. A nakonec se ukáže, že "všechno je jinak"... Pro příznivce žánru, docela to ujde. (13.11.2008)

Aj keď jeden z alternatívnych názvov tohto snímku ho radí do kanibalského subžánru, opak je pravdou. Je to čistokrvné a v mnohých scénach šťavnaté dobrodružstvo, ktoré ako mnohé iné pralesné italo trash snímky obsahuje nejaké tie scénky zvieracieho násilia, ale kanibalizmu sa tu rozhodne nedočkáte. Silný a prekvapivo fungujúci film. (25.09.2011)