M.D.C. - Maschera di cera

S hororom talianskeho strihu si diváci spájajú nechutnosti, nechutnosti a nechutnosti, ktoré snáď majú pôvod v okrídlenom termíne rímskeho ľudu "chlieb a hry" (rozumej "chlieb a horor"), neochotu upustiť od erotických prvkov objavujúcich sa i tam, kde ich použitie má nulové opodstatnenie, ďalej tzv. "logické diery v scenári" vyplývajúce raz z neodolateľne pôvabného nedostatku know-how, inokedy (napr. u Argenta) zo snahy po extravagancii v najlepšom zmysle slova atď. Človek, ktorý zhliadne tento film, bezpečne spozná krajinu pôvodu, zároveň však prežije menší šok, pretože tak nečakane vysoký stupeň profesionálnej bravúry (nespočívajúci napr. len v CGI ale hlavne v inteligentnom scenári, v ktorom inteligentne napísané scény na seba inteligentne nadväzujú) je to posledné, čo by čakal. Pravdupovediac mám z toho dosť zmiešané pocity, pretože svojská štylistická rafinovanosť talianskych hororových džentlmenov (často, elitársky a s obľubou mylne interpretovaná ako talianska nekultivovanosť) sa mi nesmierne páči. Na druhej strane ako môžem pohrdnúť filmom, ktorý vôbec nemá hluché miesta, režisérska zručnosť a vynaliezavosť sa dá rátať v kilotonách a kde CGI efekty sú nielen zaujímavejšie, ale i lepšie než v ľubovoľnom porovnateľnom americkom filme? Tento film by mal naozaj vidieť každý, kto si myslí, že taliansky horor sa rovná ľudské zvyšky poflakujúce sa v domoch pri cintoríne hľadajúc vhodnú triesku :-) Napr. scéna, v ktorej zomrie inšpektor Lanvin nie je zaujímavá tým, čo sa mu stane, skôr spôsobom, ako je to nakrútené (porovnaj napr. so smrťou Marilyn Monroe v "Niagare"). Typický argentovský dvojznak červenej a modrej tentoraz nemá čisto estetickú úlohu, lebo použitie oboch farieb priamo vyplýva z toho, čo sa vo filme deje (skúste uhádnuť, čo v body horore môže znamenať červená a čo modrá). Film je v podstate steam-punk, nakoľko spôsob zhotovovania (hm) figurín je na rok 1912 príliš "techno", čo v závere viedlo tvorcov k neuveriteľne bizarnej srandičke, vďaka ktorej ide o must have B-movie, akože ja sa volám Ja. Možno chválim príliš, ale to je nadšením z objavu jedinečného guilty-pleasure, ktorý ma neprestáva baviť. Proste tam milujem každú scénu. A môže vôbec niekto, koho matkou je Tisícročná včela, nemilovať niečo, čo súvisí s voskom? :-) (04.11.2008)

Still love it. Jeden z najlepších post 90's italo hororov, po producentskou taktovkou maestra Argenta. Prvky gialla, gotického hororu, majstrovské Stivalletiho gore efekty(a trošku dnes už cheesy digitálne FX, ale aj to patrilo k dobe), prostredie Ríma, farebný a pohyblivý vizuál ala najlepšie Argentove fláky a nádherná hrdinka v skvelom príbehu. Čo viac si priať, jeden z filmov, ktoré si stále rád pozriem znova. (21.03.2020)

Dobra štylizácia a krásny vizuál. To múzeum v noci bolo neskutočne pôsobivé ale aj strašidelné.Mám rad giallo a zbožňujem gotický horor a keď sa tieto dva hororové subžanre spoja,tak ma to poteší aj keď z tohoto filmu mam rozporuplné dojmi.Tu prevláda viac giallo ako gotika v tomto ohľade to nevadilo.Pripomínalo mi to Frankensteina a to hlavne tými všelijakými prístrojmi .Nadupaná atmosféra,ktorú ešte viac znásobovala dôrazná hudba.Vraždy boli efektné.Len ma otravovali dialógy,ktoré nemali zmysel.Film čerpá inšpiráciu z viacerých zdrojov,preto tento film originalitu postráda.Je tu niečo z Frankensteina,múzeum voskových figurín,Fantomasa a finálneho Terminátora. Tak to už bolo moc,keby nebolo toho terminátorskej nezmyselnosti idem z hodnoteným vyššie. (22.11.2014)

Drsný a strašidelný. M.D.C. je skvelou pastvou pre hororových fandov a ešte lepšie pre tých, ktorý obľubujú hlavne italo gore festy. V hrôzu vyvolávajúcich scénach sa snímku naozaj darí, čo ešte umocňuje podmanivá hudba. O dosť horšie to ale je už pri dialogových scénach, ktoré sú proste bieda a kazia celkový dojem diela. Výborné finále, ktoré možno zabrdne to celkom iného žánru fantastického filmu, nás ale nechá na tú nehororovú vatu zabudnúť. (02.06.2013)

Téda! Dokonalost sama! Méně giallo (maskovaná postava v plášti, černé rukavice, dlouhá injekční jehla nořící se do krku oběti), více horror, něco z gotiky (bouře, starobylé sídlo - muzeum, chodby, podzemní labyrint, pavučiny, tajemno) a thrilleru. Skvělý elixír Fulci - Argento- Stivaletti! Fulciovské detaily - oči, argentovská červená a poctivé italské gore (kovová ruka se prudce vnoří do hrudi, záběr pod postelí, protrhne matraci a svírá zakrvácené srdce; z prořízlého hrdla stříká krev, hořící obličej...). Připomínka řady horrorů - Fantom opery, Muzeum voskových figurin (logické), Fantomas, Frankenstein, Terminátor(dobře, ten je více sci-fi) - je pro mne vítaná! Výborná kamera pracuje skvěle s kompozicí a výtvarnými obrazy (loďka směřující k antickému chrámu), které doprovází neméně výborná hudba (Maurizio Abeni). Krásné ženy a hnusní padouši - kontrast na každém metru filmu. Krása, hnus, život, smrt, krev, srdce, oči.... radost pohledět! (28.12.2012)