Siworae

Možno trochu moc gýč, ale to nevadí, kebo ke to strašne pekné. Pekný je príbeh, pekné sú myšlienky ("Dôvod prečo trpíme, nie je ten, že naša láska je v koncoch, ale že stále pokračuje. Aj keď už je po láske..."), pekná je hudba, pekná (krásna) je Ji-hyeon Jeon a najkrajší je záver. Ideálny film na romantický večer vo dvojici. A nezáleží, či sa zrovna nachádzate v rovnakom miléniu. (18.06.2012)

Nápad s pozvoľným rozlúsknutím časových posunov v úvode je skvelým, v pokojnom duchu šumenia mora vedeným tajomstvom s otáznikom. No od momentov, kedy sa trošku rozjasní, sa scenár príliš drží poštových regulí. Doručovanie správ sa potom prenesene stane pointou i spásou celého filmu, nielen jeho úvodu. Nejaká ta slzička sa v kútiku oka síce objaví, no vzhľadom na opakovane videné postupy romantických kórejských drám a priveľa zasnene prvoplánovo romantických scén prechádzok po pobreží, k domu či osvetlenému stromu, je výsledný dojem tentokrát o niečo chladnejší. (19.05.2014)

Uveriteľne prekrásny príbeh dvoch ranených ľudí, obyvateľov toho istého domu len v inom čase. Krehký príbeh, ktorý dokazuje, že pri hre s cestovaním v čase nezáleží ani tak na dokonalom zapadaní jednotlivých kúskov príbehu do seba ako na smere kam je sila okamihov, kotré táto téma ponúka nasmerovaná. Veľmi krehký a aj napriek stopáži ukludňujúco unášajúci príbeh, ktorý ma zase raz dokázal úplne strhnúť svojou srdečnosťou a nevynútenou tragikou. Podľa mňa si každý môže vybrať koniec aký vyhovuje jemu srdcu a momentálnemu rozpoloženiu. Prostredie domku Il mare je naprosto úžasné a práve svojou drsnou neobrúsenou poetikou vytvára pozadie jednému z najkrajších romantických príbehov aké som kedy videl. Láske tu nezáleží na čase, ktorý pre seba uhryzne osud a stačí jej poznanie, že niekto na svete je tu aby sme mu mohli prinášať dary vlastnej obety a to bez otázok a výhovoriek vediac o tragických konsekvenciách. Soundtrack je naprosto prekrásny a namä klavírne sekvencie sú plne v harmónii s celkovým tokom tohto reálne fiktívneho príbehu o superhrdinoch, ktorý ovládajú schonosť nadprirodzenej ľudskosti a čistosti citov. Tento balzam na dušu by si nik nemal nechať ujsť!!! (30.09.2006)

Miluju filmy, které začínají slovy : Veselé vánoce. Kdo viděl dřív Americké remake Dům u jezera, ví o čem tento příběh asi tak bude. CITÁT - Žiju v roce 1999 a určitě si nemyslíte, že vám uvěřím, že mi píšete z roku 1997. Scéna se špagetama alá láska prochází žaludkem, je působivá, krásná a nažere se i pes. Trochu mě zamrzela scéna v metru a tím magnetofonem. On to ví a přesto.....stop. Naštěstí si to tvůrci uvědomí, ale opět scénu nedotahnou do konce. CITÁT - Měl bys trochu času ?....... Romantické schůzky obou aktérů jsou nádherné a akorát se odehrávají tak trochu jinak. CITÁT - Nejspíš narazíš na hezkou kavárnu........ Pak to naše hrdiny konečně napadne a dají si schůzku, divák zaplesá, no konečně !! CITÁT - Co budeme dělat ty dva roky ?....... Nakonec jsem to dokoukal celkem v pohodě, byl jsem ale zklamán vyvrcholením a některými zdlouhavými pasážemi. Jako celek to však působí dojemně. Rozhodl jsem se že snímku "Dům u jezera" přidám jednu hvězdu. (23.04.2012)

Milý príbeh natočený typicky kórejským spôsobom. S peknými hercami, nevtieravou hudbou a zaujímavým príbehom platonickej lásky odohrávajúcej sa pomocou korešpondencie cez časopriestorovú poštovú schránku. A samozrejme s množstvom logických prešlapov s tým súvisiacich, ktoré asi tolerantne prehliadnete, keďže ide v prvom rade o romantický príbeh (aj keď rybka bola už silné kafé ;)) Naštastie sa režisér popri pomalom tempe vyhýba prílišnému pátosu a melanchólii, ktoré sú s veľkou obľubou s danou tématikou v kórejskej (a nielen tej) produkcii používané... Škoda, že koniec mi do celkovej kompozície akosi nezapadal, a ukončenie príbehu scénou "pochopenia" Kim koho a čo vlastne videla pri rozlúčke, by bolo podla mňa vhodnejšie. 8/10 (09.12.2006)