Arsenal83

Ďalší ročník zborového lamentovania Slniečkár v smeti neprekvapil. Ono sa to síce nazýva aj slovenský osral, no tá slovenská tvorba je taká široká, že v nomináciách zase každý druhý film alebo nominovaný Slovákom ani nebol. A toľko skáču po pódiách, toľko protestujú, že akí sú to umelci, a keď príde na nominácie, odrazu niet koho nominovať. Ešte, že máme tie zahraničné koprodukcie. Pomaly moderátor na pódium nevyšiel a hneď začali ovácie na Čaputovú, ktorej sa neskôr umelci dokonca oficiálne ospravedlnili (!) za to, že ju tak málo bránili, no a larchovský výraz jej prezidenta Rizmana hneď dával vedieť, že si to monarchistické pochlebovanie od "slobodných" umelcov ozaj užíva, veď pre túto príležitosť výnimočne zožral tri pravítka a dnes sa nezavesil na žiadnu vežu. Hneď prvé odovzdávanie ceny naznačilo, v akom kvalitnom duchu je galaprogram pripravený, keď si cenu za Godlu nemal dlhú chvíľu kto prevziať a dokonca nikto ani nevedel, že Godla v sále ani na Slovensku prítomný nie je... To bolo ale to najlepšie, čo sa ešte udialo, pretože od tohto momentu prišiel už len Jablonský v kimone a následne začala brutálna politická agitka, kde sa s korčokovskými okuliarmi čítali prejavy takých, z ktorých niektorí síce ani slovensky poriadne čítať nevedeli, ale zas dobre vedeli, že treba spomenúť Kuciaka, Kušnírovú, inakosť, tyranskú vládu, nejaké útlaky a podobne. Solčanská sa tak ponáhľala, že ani nevedela, že odkazy tých, ktorí neprišli, netreba čítať ešte kým znejú fanfáry. Bojler Bebjak zas takú chybu neurobil a zaútočil na "duchovných bezdomovcov", mysliac tým samozrejme vládnych predstaviteľov, ktorí podľa neho šíria "nenávisť, strach, dezinformácie, klamstvá, aroganciu, nepriateľstvo, rozoštvávanie". Pekne to mal naučené, zrejme ho stále škrie, že zvesili obraz jeho milenca Andreja Dúbravského, pretože on v ňom síce vidí umenie, no v skutočnosti je to mazanica, kde jeden buzerant drží druhému vtáka. A že na obraze je naozaj sám Dúbravský a ten tučko je sám Bebjak, o tom snáď málokto môže pochybovať. Samozrejme, že sa mu chudákovi vzbúrili hormóny a pred havloidným pravdoláskaním vyhlásil: "Chcem žiť v časoch, kedy nebudem vôbec myslieť na politiku!" No ale prečo ju potom drahí umelci sami svojou angažovanosťou a tvorbou robíte? Jaj, lebo vy nebudete myslieť na politiku len vtedy, keď sa budú hrnúť peniažky zo štátneho rozpočtu do mimovládok, v ktorých máte podiely, do projektov, ktoré nikto nepotrebuje a nikto vidieť ani nechce, ale za tučné honoráre zo zdrojov nás všetkých budete piť kávičku, mudrovať, pohŕdavo sa vystatovať, akými ste neskutočnými artistami, a tých, ktorým sa vaša "tvorba" nepáči, označíte za dezolátov, hoci aj na ich daniach sa práve priživujete. Zvyšok sa niesol v podobnom duchu, po Čaputovej sa sála otriasala aj po príchode Hubu, ktorý nás nedávno vyzýval ísť voliť, ale keď sme si zvolili, nadával, že ako sme si dovolili voliť tak, ako on nechce. Po ňom si už nikto si už nenechal príležitosť nejakým spôsobom si kopnúť do súčasnej garnitúry, pretože za Matoviča bol ten raj, no a kvalitu "nových" umelcov dokumentovala Droppová, ktorá sa na pódiu takmer zrútila a pri potokoch sĺz nariekala, ako žije v beznádeji a strachu z toho, čo nás čaká, že je tu obrovský útlak elgebeťákov a že nechápe, ako môže niekto utláčať lásku. Ako jedna z mála si asi nevšimla, že široko ďaleko ani nechyrovať, že by niekto niekomu zakazoval robiť si v spálni, čo len chce. Avšak z jej prejavu, vďaka ktorému získa určite nejakú roličku a kostičku, vzišla aj veta, ktorá mnohé odhalila: "Ja som nevyrastala v prostredí, kde mi niekto hovoril, že je niečo zlé alebo nesprávne..." V poriadku, takže v tom prípade nič nie je zlé ani nesprávne. Tak prečo potom označujete tých druhých za zlých?

Oproti roku 1954 stále veľmi kvalitná, ale neslušnejšia verzia. Doba sa pohla tak vpred, že to, čo sme predtým pochopili aj bez nahoty už v rokoch osemdesiatych muselo byť ukázané naplno. Asi divák zimbecilnel. Ale aj to je ten rozdiel medzi Lollobrigidou a Dellerou, aj preto len jedna je zapísaná zlatými písmenami, hoci pevne verím tomu, že ak by sa Gina narodila neskôr, chovala by sa tiež ako bežná "moderná" herečka. V každom prípade nesmrteľný príbeh Rimanky znázornený dobre a na adresu Lollobrigidy sa a dá povedať, že ešte aj vo svojich šesťdesiatich tú prostitútku kľudne mohla hrať aj ona.

Keď vám slečna Fužerol dá britvu pod krk, je jasné, že po vás túži. A keďže film sa volá Pád, tak ide o pád rovno do postele. Inak nízkorozpočtový thriller so smiešnou pointou, do ktorej ľúbostné scény vložili len preto, že nemali čo.