Ostrov

"Hlavu hore." Bay, ty si ale Satan! Nie každý dokáže skĺbiť bombastickú akciu (koľajnice lietajúce v preplnenej cestnej premávke) s psychológiou (právo na vlastné rozhodnutie). Film v kinách zaznamenal katastrofálny komerčný neúspech , ktorý takmer zruinoval štúdio DreamWorks. Ostrov je jedno z najpríjemnejších prekvapení roku 2005 s pôvabnými hereckými výkonmi podporných (Buscemi, Bean, Hounsou) a titulných postáv: Scarlett Johansson je kus krásnej mladej ženy a Škót Ewan McGregor je z tých, ktorí nie sú klasickými krásavcami, ale vo svojej koži sa cítia dobre a to je na nich vidieť; charizmou hádže z kopy na kopu ako keby to bolo seno. Obaja sa vyvíjajú: na začiatku sú hlúpi, takmer až smiešni. Na konci schopní prijať neradostné rozhodnutie so všetkým rizikom, s tým súvisiacim. Ostrov je môj druhý (po Skale) najobľúbenejší Bayov film, nasledujú Bad Boys 2 a potom už nič. Dá sa povedať, že Ostrov je posledným filmom Stevea Buscemiho v megablockbustri či už od Baya, alebo Bruckheimera (alebo od oboch - Con Air). Buscenmi tu má síce len malú, zato tradične neprehliadnuteľnú rolu, i tak ale jeho účasť v akčných trhákoch 90. rokoch dodnes vnímam ako jednu z najnepochopiteľnejších záhad desaťročia. Kino Považan 2005 (30.10.2005)

| Scenár: Caspian Tredwell-Owen, Alex Kurtzman, Roberto Orci | Hudba: Steve Jablonsky | Produkcia: Michael Bay, Kenny Bates | Distribúcia: DreamWorks, Warner Bros. | Rozpočet: 126 miliónov $ | Tržby: 172,949,164 $ | Moja skazenosť americkými hi-end akčňákmi spôsobuje, že aj také sucharské, od-prvej-minúty-vieme-čo-stane-na-konci záležitosti ma vedia pobaviť, ako je Island. Svojou filtrovou farebnosťou ma dostal aj 60 seconds, akurát tam to malo naopak aj dušu... (14.02.2010)

Bayův pokus o jiný snímek než je u něj zvykem zůstal tak napůl cesty. Zpočátku zajímavě se rozvíjející scénář se nakonec ukáže tím nejslabším článkem filmu. Celou dobu ač se stále něco děje a střih je hodně zběsilý, tak jako by tomu paradoxně chybělo tempo. Přesto se díky vynikajícímu McGregorovi a precizní technické stránce jedná o nadprůměrnou záležitost, která je rozhodně více sympatická než-li předchozí Bayovi snímky, ale bohužel není zároveň i lepší. (05.09.2005)

Akýkoľvek náznak rozvinutia emócií a zaujímavého potenciálu, ktorý príbeh tohto filmu v sebe ukrýval ako aj s možnými presahmi, je spoľahlivo ubitý Bayovým režijným ne-vedením. Kopiace sa logické chyby (ktoré pri filme, vydávajúceho sa hlavne v svojej prvej polovici za seriózne sci-fi sú skrátka podstatné) robia z filmu u mňa jedno z "najblbších" filmových predstavení roka. Celok tak nezachráni ani pre režisérov štýl typická, obrazovo príťažlivá paleta farebnej štylizácie a prepracovaný mix zvuku. Navyše neustálym recyklovaním seba samého v kombinácii s novinkou v podobe "handy-cam" do prázdna vyšumievajú aj Bayove typické trademarky a v zobrazovaní akcie jeho epileptickosť v montáži už naozaj prekročila únosnú mieru. Bay očividne stráca prehľad o tom, v čom spočíva jeho sila a čaro pre jeho fanúšikov - v dobe, kedy aj vďaka systému tzv. "spider-cam" je možná plná kontinuita aj v tom na pohyb najzložitejšom zábere, v ktorom by práve Bayov vizuálny štýl o to viac vynikol, on samotný komponuje obrazy v pravom opaku - akciu fázuje do čo najväčšieho počtu doslova stotinových záberov, ktoré už z princípu nedokážu vygenerovať akékoľvek atraktívne obrazové kompozície. Bay týmto filmom viac ako inokedy dokázal, že je iba klipár, ktorý nedokáže natočiť čo i len trocha inteligentný film (Skala je v jeho prípade naozaj výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo). V mojich očiach sa Bay týmto filmom stal režisérom, ktorý sa nielen stratil v svojom vlastnom štýle, ale navyše začal trpieť schizofréniou vychádzajúcou z bezradnosti nad výsledným spracovaním príbehu (seriózna sci-fi prvá polovica versus prehypovaná akčná druhá polovica). (30.08.2005)

"Znáš ty situace, kdy opravdu něco hodně chceš... a zavřeš oči a moc si to přeješ? Tak Bůh je ten, co tě ignoruje." Já tedy s uvedeným tvrzením nesouhlasím, protože mě Bůh vždycky splnil všechna má přání, ale připadá mi vtipný, že u někoho to nefunguje. Tím někým je samozřejmě vtipálek McCord, kterej mě hodně bavil při seznamování klonů s pánskými časopisy, sexem a nevhodností svěřování kreditních karet do ženských rukou. Oba klony mě také bavily a jeden z nich se mi dokonce i líbil. Nechci nikoho napínat - byla to Jordan Two-Delta. Kdyby mě panictví zbavila zrovna ona, tak bych si to možná i pamatoval. No nic, mě prostě zápletka Ostrova zaujala, jistý napětí jsem pocítil, zasmál jsem se, zamiloval jsem se, přežil jsem pár výbuchů a dokonce jsem přitom nepoškodil žádnej svůj orgán. Teď si pro něj může budoucí majitel klidně přijít, ale bez boje mu kyčelní kloub, rohovku ani játro nedám. (13.02.2017)