Zabij systém

V Cinepure číslo 38 (marec/brezen - 2005) bol krátky článok venovaný následujúcemu fenoménu - počítačové hry čoraz viac preberajú filmové syžety a špecifickú výstavbu príbehu vlastnú filmovým rozprávaniam. Článok bol zakončený otázkou, či filmový priemysel zareaguje a do svojej štruktúry zakomponuje postupy používané počítačovými hrami. A práve Resurrection of the Little Match Girl je na túto otázku najlepšou odpoveďou. Film doslova stiera hranice medzi týmito dvoma médiami, čím zároveň dochádza k splývaniu aj toho, čo je simulácia a čo reailta. Tým sa zároveň natíska otázka, nakoľko vlastne hranica medzi týmito dvoma existenciami jestvuje. Navyše, ako to už pri juhokórejských filmoch posledného obdobia býva zvykom, film sa nezastavuje iba pri fúzii dvoch iluzórnych platforiem, ale ide ďalej - neuveriteľne atmosférické, videoklipové sekvencie zaangažujú naše city, pričom mysli sú postupne podsúvané aj otázky kriticky sociálno-spoločenského charaktkeru. Btw, do sveta tejto nereálnej reality nás vovádza už úvodná sekvencia, ktorá je nielen nádherne snovou upomienkou na spôsoby narácie nemých filmov, ale ako premisa príbehu odkazuje aj na rozprávku od H. Ch. Andersena "The Little Matchgirl" - o dievčati, ktoré si na živobytie zarába predajom zápaliek, ale kedže ich od nej nikto nechce kúpiť (kto by už dnes kupoval niečo - svetlo!!!, keď ho má takmer všade a zadarmo), tak zomiera na podchladenie a hlad počas zimnej noci. (17.05.2005)

V istom smere mi voľné vzkriesenie Andersenovho dievčatka so zápalkami cca. kilogramom cracku pripomína Kafku napumpovaného testosterónmi akčného kyberpunku. Podobnosť pramení najmä z platformy pozostávajúcej z boja jedinca s vyššou silou/mocou (systémom), čím film pripomína Proces alebo Zámok. Tento môj dojem je naviac podporovaný zašifrovanosťou, náročnou nepreniknuteľnosťou diela a zvláštnym zmyslom pre humor, čo sú taktiež vlastnosti rozhodne nie cudzie Kafkovej tvorbe. Odlišnosťou je nielen existencia konca, ale aj optimizmus vyvierajúci z jeho svetlých svetlých odtieňov . Existenciálna strieľačka. (10.08.2014)

Asijská odpověď na "Matrix"... důkaz, že interkulturní překlad vskutku fungovat nemůže... pokus využít poetiku videoher ve filmu bez výrazného omezení... Těžko říci, jak se rozhodnout a jak hodnotit film, který tak okázale staví na jinakosti, jež možná ani jinakostí není. Můžeme si být jisti, že ony postavy, motivy a věcičky nemají nějaký odlišný nebo mnohem širší význam v rámci východoasijské (pop)kultury? Či jde opravdu jen o další level akce, efektů a prvoplánového ohromení? Vím pouze to, že jako akční vybíjená na mne tento snímek příliš nefungoval, zbytek je ztracen mezi pixely. (15.01.2015)

Sun-Woo Jang se ve své zaměřenosti na dramatická témata asi nedokázal odpoutat od pout, jenž ho svazují. Zabij systém je jednoznačně nejhorší film, který jsem od něho viděl. Východní filmy mám docela rád, i když přednost dávám spíše Japonsku, než Korei, ale tohle bylo až moc. Nevím, co je to tam na v Korei učí, ale takhle zfilmovat tak zajímavý námět je až ostudné. Nepatřím mezi ty, co vyslovují drsné verdikty často, ale tohle... si klidně nechte ujít. Pokud jste příznivci videoher, radši si zapařte nějakou gamesku, pokud filmu, radši si vyberte nějaký jiný snímek. (16.04.2011)

Asi to budem opakovať donekonečna, ale kórejské filmy sú jednoducho nezmyselné hovadiny a konkrétne tento je jedna z tých najstrašnejších zlátanín. Chvíľku sú tu pitvoriaci sa "srandovní" gangsteri, potom zas srdcervúca dráma o predavačke zapalovačov ktorú treba zabiť, neskôr sa z nej samej stane psychopatický zabiják kosiaci ľudí a napokon matrixovské finále s digitálnymi helikoptérami prechádzajúcimi cez steny a takými haluzami ktoré sa snáď nedajú ani opísať. O čom to je? Ani divý pes netuší, snáď len pár kórejcov. každopádne český názov je tentokrát veľmi výstižný, systém je mŕtvy, zabila ho metafyzická schizofrénia. (02.01.2011)