Sbohem, Sabato

V treťom diely Cleefa nahradil Yul Brynner. Vraj z toho súčasť série urobili až dodatočne po natočení. Ak je to pravda, tak je to vtipné, lebo hlavná zápletka a aj rozloženie postáv je identické ako v ostatných dieloch. Akurát je zápletka obohatená o motívy povstalcov a tentoraz tu je našťastie minimum humoru. Ale v centre deja je aj tak kopa zlata o ktoré ide jak našej nesúrodej bande tak bande rakúskych zloduchov. Brynner je tu za drsniaka ako má vo zvyku a s tou špeciálnou flintou odbachne každého. Objavil sa tu znova Bud Spencerovský poskok a nesmie chýbať aj nejaký ten akrobat a hlavne nespoľahlivý spojenec, ktorý chce zlato pre seba a ako v každom diely sa mu podrazáctvo nevyplatí. Akcia je najveľkolepejšia, ale pripadala mi najfádnejšie natočená. Tento diel je v každom ohľade taký solídny nadpriemer na jedno pozretie, ktorý v ničom nesklame ale ani nenadchne. 6/10. (05.11.2021)

Odnož legendy o Sabatovi podaná pro změnu s nadsázkou – proč ne? Těch smrtelně vážných westernů je přece na světě víc než dost. Brynnerův pistolník v černém má sice už o pár let navíc, ale upgradovaný design (třásně, rozhalenka, houpavý krok a kouzelná puška :) a sarkasmus mu sluší. Kluzký týpek Ballantine v podání kluzkého Deana Reeda je sice z čeledi obtížně snesitelných, ale takový nejspíš má být, akční scény jsou patřičně akční a soundtrack příjemný. (09.05.2012)

Pre mňa prvé stretnutie so Sabatom a veľké prekvapenie. Také menšie DOBRÝ, ZLÝ A ŠKAREDÝ. Zaujímavé postavičky a prehnité charaktery, skvelá hra s relikviami (malé pištole, nože, napalm :-)), originálna téma na pozadí (Rakúšania), celkom slušný parkour a skvelý hudobný doprovod (i keď netvrdím, že neznie akosi morriconeovsky). Yul Brynner bol zaškatuľkovaný ako Chris zo SEDEM STATOČNÝCH, preto si potom vyberal úlohy trochu netradičných pištolníkov, a tu to vyšlo značne lepšie ako pri POZVÁNKE PRE PIŠTOLNÍKA... Rozhodne dám šancu aj ostatným dielom trilógie... (07.01.2013)

Výmenu Lee Van Cleefa za môjho obľúbenca Yula Brynnera vnímam jednoznačne pozitívne, inak však záverečný diel Sabatovskej trilógie v podstate nemá diváka čím obzvlášť nadchnúť či prekvapiť. Brynner je samozrejme OK, zopár prestreliek a hudba od Bruna Nicolai takisto ujdú, inak však ide o tradične naivný a povrchný spaghetti western. Každopádne sa mi však Adios Sabata páčil predsa len o čosi viac, než druhé pokračovanie s názvom Návrat Sabatu. (20.05.2011)

Keď som počul prvé tóny z melódie k tomuto filmu, hovorím si, tak toto je buď Morriccone( ale nepoznám takú melódiu), alebo ho niekto brutálne vykradol a použil úplne všetky prvky a štýly, ktorými sa Morricone vo westernoch preslávil. Je to až neuveriteľné, ale je to druhá možnosť. Kvality ale uznať musím a hudba si pochvalu zaslúži, pretože je dosť výrazná i kvalitná. Okrem hudby je tu takmer všetko, čo môžme vidieť v starších špagety westernoch. Mexických banditos, hlboké pohľady do očí i charakteristický zvuk výstrelov. Iba ten nablýskaný ohoz Yulla Brynnera mi tam akosi nesedel a jeho terminátorovská mimika by tiež chcela rozhýbať. Tým nechcem zhadzovať jeho výkon, len bol trochu kamenný. Samotný dej, kde ide aj o zlato môže pripomenúť klasiku Dobrý, zlý a škaredý. Tu sú však protivníci až z rakúsko-Uhorska. Asi nemá veľkú cenu baviť sa o tom, kto má väčšie šance na prežitie. Rakúšania či mexický pistoleros? Záleží na tom, na ktorej strane bude stáť Sabata...70%. (09.01.2013)