Bůh a ďábel v zemi slunce

Severovýchodná Brazília, 1938. Pastier kráv Manuel zabije svojho pána, statkára, keď mu zoberie dve kravy. V tom čase do Canudosu prichádza prorok Sebastian ("Boh"), ktorému o chvíľu kľačí pri nohách sfanatizovaný chudobný ľud, vrátane Manuela, totálne osprostený Sebastianovymi rečami o tom, že premení prach na múku, dážď na zlato a podobne. Miestna cirkev prichádza o popularitu a tak po dohode s vládou a statkármi najíma Antonia das Mortes ("Diabla"), zabijaka cangaceirov, aby Sebastiana zabil. Dej sa vlečie, keby vynechali 20 minút nezmyselných drístov Corisca, posledného vodcu cangaceirov, o nič by neprišli. Vo filme nebolo komu veriť, komu fandiť, každý bol nejakým spôsobom prepnutý a šialený. (12.09.2010)

Film lyrický i dokumentární, mnohoznačný a zároveň absolutní v síle svého odporu proti bídě rodné Brazílie. Svébytná poetičnost příběhu se směsí krve, víry, smrti a hladu, lyrická surovost vyprávění i jeho zobrazení je převažujícím dojmem z filmu, nesmí se ale ani opomíjet druhá stránka filmu, kterou je jeho realistická vypovídací hodnota a díky níž se z filmové fikce stává politicky angažované dílo s ambicí přispět ke změně poměrů. Dokumentární stránka nespočívá pouze v používání ruční kamery, ale i ve věrném zachycení historie brazilského Severu - tři konstitutivní prvky tamější společnosti: "coronelismo" (dle latifundistů coronéis, původců bídy drobných rolníků), "beatismo" (dle beato-svatých, exaltovaných proroků) a "cangaço" (bandité) (více viz The Cinema of Latin America, Wallflower Press, 2003, kde je o filmu dobrý a krátký text). Hlavní hrdina prochází postupně všemi stádii reálného dějinného procesu, v němž vystupovali tito lidoví rebelové proti bezpráví chudoby a moci, která ji hájí. A je opět Rochovým pozitivem, jak dobře dokázal do tohoto boje zakomponovat dobovou víru těchto lidí v boha a chiliastické vize. Jejich víra v lepší svět upínající se k nebesům však nakonec vždy končí v násilí zde dole na zemi (jak u banditi Coresca, tak i u kněze Sebastiana) a celý film je procesem uvědomění si u hlavního hrdiny toho faktu, že bůh není na nebesích, ale společně s ďáblem tady mezi námi a změna je jen na nás. (07.01.2015)

Rochův radikální lidový moritát dodnes fascinuje svou v nejlepším smyslu slova primitivní formou, která právě díky tomu, že není spoutaná standardizovanými normami, může být obrazoborecky avantgardní. Nepřekvapivě může "Bůh a ďábel v zemi slunce" evokovat novějšího "Krtka" Alejandra Jodorowského, oproti němuž je klasika jen o chlup méně psychedelická a bizarně vychýlená v prvoplánovém excesu. (19.05.2022)

Pokiaľ sa Brazilci vo veľkom inšpirovali talianskym neorealizmom, tak na ten v tomto vysoko štýlovom filme zabudnite. Nie že by neriešil podobné otázky obyčajného ľudu, ale rieši ich formálne inak. Boh a diabol upozorňuje takmer v každom zábere na svoju formu, určite si aj po čase spomeniete na špecifické prvky kamery, strihu a na hudbu. Má "čosi" spoločné so špagetti westernom, ale nevyužíva humor. Iba brutálne násilie. Bohužiaľ tu cítiť režisérovu neskúsenosť s hercami, občas ich výstupy pripomínajú amatérske divadlo. Dejovo je to zo začiatku trochu zmätočné, tá prvá polovica je značne lyrická. Tá druhá je už akosi prečistená a všetko okato speje k záverečnej prestrelke. Je to však film z Brazílie a tak aj tá prestrelka je natočená diametrálne odlišne, ako sme zvyknutí. Veď hovorím, že na kameru dlho nezabudnete. (12.11.2015)

Slnko na brazílijských planinách páli neúprosne. Na základe pripraženia ohnivou guľou začnú pukať žilky v hlavách a vznikať tým samozvaní proroci. Do jedného sú revolučne šľahnutí. Vedú užialených biednych roľníkov do ďalšej a ďalšej záhuby v mene nereálnych hesiel o krajine večného blahobytu. Sadisticky šľahne slnko i vojakov, strieľajúcich mužov, ženy a ich deti. Záblesky páľavy padnú i na hlavy farárov, platiacich odstreľovačov konkurenčných ľudových prorokov a ich ovečky. Prežijúci revolucionári, žijúci len z pomsty a pre pomstu, sa v násilí, ktoré vyvraždilo ich súdruhov, sami nájdu. Zdá sa, že revolúcia nič nevyrieši. Tu niečo niečo vyrieši len výstavba, poskytujúca dostatok tieňa i vody. Taká snáď časom schladí horúce hlavy s bláznivou mysľou - a privedie ich k akému-takému konsenzu. Pretože na útek od tohto všetkého krvilačného besnenia k hľadaniu ideálneho ostrova, okolo ktorého prehrmia všetky dejinné búrky predsa len väčšina jednoducho nemá. A ako vidieť, ženy strácajú na takéto extatické úniky cestou energiu a vyčerpané padajú k zemi. Veľmi vydarený film, žiaľ, miestami pridlhý. Ale ak malo byť cieľom predlžovaných scén ukázať divákom mechanizmus šialenstva, v ktorom sa božia povaha človeka zmieša z diabolskými pokušeniami, podarilo sa. (01.02.2015)