Úpis

║Rozpočet $41,9milióna║Tržby USA $669,625║Tržby Celosvetovo $30,925,693 ║ Čínske rozprávky začínajú dosť stagnovať, nuž je to škoda, lebo dookola ponúkajú už len tie isté mnohokrát okukané veci. Takže do scénok pravidelne napchajú pekné kvetinkové stromčeky, čarokrásne jazierka, neustále lietanie hlavných hrdinov vzduchom, mrštné súboje a ešte k tomu si to v tomto prípade úrovňou ponárajú, kvôli odbitej počítačovej animácii. Taktiež príbeh moc toho nepovie, aj keď jeho jadro by bolo celkom pestré/zaujímavé ale ostatný príbeh poskladaný naokolo je len nevýrazný balast, snažiaci sa hrať na city cez vizuálnu efektnosť scén, čo v tomto prípade skoro vôbec nefunguje. Bolo by treba si dať menšiu prestávku, lebo točiť takéto filmy ako na páse nemá moc význam. /40%/ (22.10.2008)

Vizuálna pastva pre oči. Ale zase čo by sme od Kaige Chena čakali. Tento fantasy príbeh síce nie je tradičným naplnením štýlu wu-xia ani v ňom nie je toľko poetickosti, a niektoré digitálne efekty sú bohužiaľ na škodu, ale bez rozdielu je to film ktorý ma vyvážené tempo, skvelé herecké výkony a nádherné lokácie podfarbené skvelou hudbou. The Promise sa tak stáva ľahkou rozprávkou o zrade, láske a klamstve - ale snaží sa to umne vybalansovať v rámci silnejšieho príbehu, ktorý čerpá hlavne z toho že Kaige Chen má skúsenosť s historickým žánrom aj s romancou a tu si len pridal jeden žánrový prvok na viac. Vizuálu to len prospelo a hoci to nie je film typu Hrdina, alebo Tiger a Drak, v mojom ponímaní sa medzi týmito filmami nestratí. A veľký klobúk dole pre Hirojukiho Sanadu. (24.09.2016)

Tvůrci tohoto čínského eposu by si měli uvědomit, že méně někdy znamená více. Vedle do očí bijící obrazové přeplácanosti a bohaté výpravy nemá Mo gik moc co nabídnout. Story je chatrná a unylá, ztotožnění se s hrdiny téměř nehrozí, některé digitální triky působí až směšně a lacině (už úvodní úprk otroka Kunluna před stádem býků ukáže, že trikové studio angažované ve filmu má do ILM nebo WETY hodně daleko), stejně tak vypadají červené kulisy královského hradu, Kunlun je snad všemocný, do vězení si chodí doslova na vycházky, souboje sahají krásně stylizovaným a efektním bojům z Hrdiny sotva po kotníky... Jak vidno, film se mi tuze nelíbil. Kdo by si snad myslel, že uvidí opus ve stylu Zhanga Yimoua, ať dá raději od Mo gik ruce pryč. (18.02.2006)

Čína nás za posledné roky obdarovala niekoľkými mimoriadne kvalitnými wuxia filmami. Momentálne prichádza film The Promise, ktorý je bohužiaľ aj mojím prvým sklamaním. Za svojimi bratrancami zaostáva asi vo všetkých aspektoch a najbadateľnejšie je to na úrovni scenára, ktorý je maximálne nekompaktný a zmätený. Človek potom nemá jasno, čo film chcel povedať, na čo poukázať, na čo sa vlastne zameriaval. Ústredným motívom je láska? Osudovosť? Zodpovednosť? Raz to a raz ono, ale ani v jednom prípade film nejde dostatočne do hĺbky na to, aby si z toho divák mohol čokoľvek zobrať. Ďalším kameňom úrazu sú dialógy, v ktorých sa síce (podobne ako v ostatných wuxia filmoch) hodne používajú "veľké slová", ale za tými slovami chýbajú skutočné myšlienky. Nemajú ani filozofickú hĺbku Tigra a draka ani emocionálnu nabitosť Klanu lietajúcich dýk, ani (pochybnú) politickú naliehavosť Hrdinu a nič podobné. Charaktery hlavných postáv nie sú dostatočne dobre vykreslené, ich náhle stavy zamilovanosti, zmeny správania, prípadne kompletného životného postoja potom nie sú dostatočne vierohodné a uveriteľné. Z toho potom vyplýva aj kvalita hereckých výkonov. Herci sa snažia ako môžu, niekedy im to ide vynikajúce, inokedy pomenej, to bude ale pravdepodobne chyba hlavne spomínaného scenára, ktorý im dosť zväzuje ruky. Ale predsa za vyzdvihnutie stojí hlavne Nicholas Tse, ktorý kniežaťa obdaril dostatočnou charizmou a z ústrednej štvorice vychádza najlepšie. No a potom tu máme formálne prevedenie, ktoré podľa všetkého bolo Kaigeho prioritou. Vizuálne je to nádherný film s krásnou farebnou kompozíciou, fungujúcim hudobným doprovodom, kamera (hlavne pár pekných štýlových nájazdov) je tiež zvládnutá na vysokej úrovni. The Promise pre mňa predstavuje absolútne víťazstvo formy nad obsahom, to sa možno dalo povedať aj o Hrdinovi alebo Klane, ale tu to zachádza už do takého extrému, že sa stáva dosť samoúčelnou vizuálnou exhibíciou, navyše miestami to už nebezpečne hraničí s vyslovenou gýčovosťou... 5/10 (05.01.2006)