Sarajevský atentát

Pomerne verne spracovaná historická dráma o atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda D'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú, ktorý sa udial 28. júna 1914 v Sarajeve, pričom bol jednou s príčin začiatku prvej svetovej vojny. Herecké výkonu sú príjemne, avšak nijak oslnivo odvedené, Christopher Plummer pôsobí trochu mladšie a podobnosť tiež nie je úplne vystihnutá (skutočný Ferdinand mal vtedy 50 rokov). Za omnoho vydarenejšie sa dajú považovať roly či už držiteľa Oscara Maximiliana Schella, alebo Irfana Mensura v úlohe 19-ročného atentátnika Gavrila Principa. Českým hercom, sa kvôli im menším úlohám nedostalo až toľko priestoru. Výpravne je film pekne odvedený, pochváliť treba aj hudbu. Treba povedať, že film pri svojej dvojhodinovej stopáži nenudí, pozadie atentátu je veľmi zaujímavo spracované, i keď je tu niekoľko zbytočnejších pasáži a záver mohol byť viacej napínavejší bez miernych naťahovačiek. ,,...TO BOL POČIATOK NOVEJ ÉRY 20. STOROČIA:" (22.12.2007)

Sice bych si odpustila většinu těch malých rolí, které sehráli Češi, melancholickou Šafránkovou, Švandovou do větru a zejména tápajícího Hrušínského nebo tradiční Skořepovou v komparzu... Naštěstí vše důležité ale hraje zahraničí a Korbelářův ideální František Josef už lépe zapadá do typizace v čele s Plummerem a Bolkanovou a takový Nedbal v pozadí taky neurazí. Jinak bych se spíš zamýšlela nad vývojem filmové spolupráce ČSR a Jugošky, než nad čímkoli jiným. Ještě v 50. letech se jezdilo s Hvězdou na jih nebo se v Praze plnila Tři přání a teprve Atentát na d'Esteho připomíná velkofilm. (22.12.2012)

Slušný juhoslovanský film, ktorý sa snaží zmapovať situáciu v rebelantskej Bosne až po atentát na následníka R-U trónu. Na socialistickú Juhosláviu naozaj slušné aj obšírne podané. Ale verím tomu, že keby sa do tohoto námetu pustili niektorá zo západných kinematogriafí, malo by to viac šťavy. Obsadenie hviezdneho Plummera bol výborný krok a posunul film do vyššieho levelu, niečo podobne sa Juhoslovanom podarilo o 12 rokov neskôr, keď bol do filmu Útěk ze Sobiboru prizvaný Hauer. Florinda Bolkan vcelku tiež splnila rolu peknej arcivojvodovej manželky. Škoda, že aj druhá strana (rebelanti) nemala tiež nejakú hviezdu alebo aspoň hviezdičku, pretože tú tvoril zväčša slabší mladícky ansábel. (23.09.2017)

Tématu sarajevského atentátu se filmaři věnovali velmi málo, takže je jen dobře, že o něm vůbec něco je.... Historicky je film celkem věrný, hereckým výkonům není kromě slabého Vyskočila moc co vytknout. Ještě poznámka pro Radyo a pár dalších romantiků: sarajevský atentát běh dějin nijak zásadně nezvrátil, maximálně o něco málo urychlil. Ferdinand byl tehdy v Sarajevu primárně kvůli manévrům (na kohopak se asi cvičilo?). Už delší dobu bylo v té době jasné, že se Rakušani připravují na útok na Srbsko. Už proto, že Srbové podporovali v Bosně protirakouské síly. A vzhledem k rozložení sil v Evropě a spojeneckým smlouvám to dopadlo, jak to dopadlo, což Rakušani nečekali. (28.06.2007)

Pred Sarajevským atentátom som videl dávnejšie Plukovníka Riedla Istvána Szabóa, ktorý sa snažil vec poriadne rozpitvať do hĺbky a svoj film prepolitizoval. Myslené v dobrom, pretože z tých politických praktík mi bolo poriadne zle. Bulajič sa pozerá na atentát z inej strany, zo strany atentátnikov a snaží sa ich zobraziť čo najsympatickejšie. Aj napriek dĺžke cez dve hodiny sa mu však nepodarilo osvetliť poriadne všetky aspekty, od zákulisnej politiky, cez vzťahy vnútri skupiny a dáva prednosť melodramatickosti. Doporučujem si oba filmy pozrieť po sebe, divák si tak môže urobiť celkom komplexný obraz o tom, ako to vtedy nejak mohlo byť. Riedla použiť ako základ, Sarajevský atentát ako vizuálne pozlátko, ktoré nás ale zoznámi s atentátnikmi. No a možno to zakončiť dokumentom, aby ste v tom mali poriadny bordel. Tu som si až uvedomil, že Christopher Plummer musel byť pre ženy veľkým sexsymbolom. (04.07.2014)