Drawing Restraint 9

Bjork mám síce veľmi rád, ale toto je divná záležitosť. Začínalo to dobre, no časom sa z toho stane vlečúca experimentálna hovadina s chorými rituálmi. Dalo sa to skrátiť zo 135 na 20 minút. Odrezávanie si nôh pod vodou bolo nechutné. Mám dojem, že Barney sa snaží prázdnotu a vymletosť nazývať umením a pseudointelektuáli mu pritakávajú. Jednu hviezdičku dávam za hudbu. (16.10.2008)

MFF KV .. Scénář: Matthew Barney .. Nehodnotím, nevím co! Experimentální nuda u které jsem prostě nemohl usnout. Tombac vedle mne klimbal od samého počátku, tak jsem po hodině ukončil naše trápení v nepohodlných sedačkách a spolu jsme odešly do vedlejšího Tipsport Baru na pivo.. (02.07.2006)

„Projekt Drawing Restraint 9 je takpovediac krížencom medzi túžbou tvoriť a disciplínou pokračovať v tvorbe; pokusom o udržanie si kreatívnej energie tým, že nedopustíme, aby činnosť získala konkrétnu formu." Tak charakterizoval svoj film Matthew Barney. Žánrovo ťažko zadefinoveteľný, veľmi osobitný a obsahovo jedinečný film. Počas projekcie som si spomenul na dva snímky. 2001: Vesmírna Odysea, ktorý vo mne ako v malom zanechal veľmi silný, ale nedefinovateľny filmový zážitok a Mullholand Drive, ako symbol filmu kde človek nemá šajnu ktorá bije. Ale na rozdiel od Lyncha, ktorého podozrievam z účelovosti, pri Drawing Restraint mám pocit, že za všetkou tou použitou symbolikou, je skryté niečo čo mi vzhľadom na môj vek nieje dopriané pochopiť. Ale skladám Barneymu hold za to, že ma dokázal do snímku vtiahnúť tak, že som nerezignoval. Obrovský zmysel pre detajl, rituálne správanie sa postáv, nevšedné kontrasty, minimálna konverzácia, podmanivá hudba (Bjork), to všetko charakterizuje jeden s najzvláštnejších filmov mojho života. Naozaj to nieje pre každého. (06.12.2005)

Matthew Barney i Bjork jsou jedni z mých nejoblíbenějších umělců. Silné obrazy jsou podkresleny snad ještě silnější hudbou. Až sterilní prostředí obrovské rybářské lodi, lovkyně perel i závěřečné splynutí postav jsou pastvou pro oči. Nesnažil jsem se rozumět symbolům, hledat děj...myslím, že to ani nebyl Barneyho záměr. Jen jsem se nechal unášet výstavou obrazů, zajímavě převedenou na filmové plátno. Skvělý zážitek. (31.10.2007)

Vizuálno hudobná báseň. Priebeh presunu vriacej bledožltej smoly v oceľovej kadi z ropnej rafinérie do prístavu na veľrybársku loď, a potom ďalej na Antarktídu. Smola vplyvom chladu tuhne a robotníci na lodi ju rôznorodo formujú. Paralelne sa odvíja splynutie a metamofózy páru, kde dôležitú úlohu zohrávajú ritualizované japonské obrady. Pokľudné tempo plynutia filmu, minimum slov (vysvetľujúcich), absencia dialógov. Ustrnutie, či nudu neumožní kolorit filmu, kompozícia záberov pripravená skúseným výtvarníkom a zároveň režisérom snímku Matthewom Barneym a hypnoticky krásna hudba Björk. Barneyho snahou je skúmať limity hmoty a priestoru pri tvorbe umeleckých diel, ich transcendentné presahy a premeny pri neustrnutí umelca. Významové posuny (veľrybárska loď určená na zabíjanie sa stáva poslom tvorby, robotníci spolutvorcami sochy, priemyselná fabrika miestom vyniknutia dúhového tanečného sprievodu) náhodné doplnky diela (záhadný predmet plávajúci v mori sa stáva súčaťou inštalácie) ovplyvnených inými (japonské lovkyne perál), emócie vyvolané pohybom neživej hmoty, to všetko prispieva a spoluvytvára ohromujúco pôsobiace zvláštnekrásne emočné ladenie. Vnútorné sebazapretie je symbolicky vyjadrené manieristicky dokonalými japonskými rituálmi. Výnimočný a komplexný zážitok variácií formy a času prostredníctvom jazyka inej filmovej poetiky. (07.12.2005)