Ticho

Sociálna téma v TV filme zo slovenskej súčasnosti, čiastočne v štýle drám Kena Loacha, zameraných na problémy nižších stredných vrstiev. Otec robotníckej rodiny stíha potreby štyroch detí ako tak uživiť fuškami v zahraničí. Je vysilený a unavený neustálym plátaním rozpočtu. Náhlu zvesť o tehotenstve manželky neprijíma a posiela ju na potrat. Nespokojnosť so životom, frustráciu z nedostatku peňazí a nezvládnutie prístupu k žene rieši opíjaním sa po krčmách. Vierohodný je nielen námet ale aj charakteristika postáv a prostredí. Pôsobivá hudobná linka Slava Solovica splýva s dejom. Spomenuté klady však v závere naruší len ťažko uveriteľný obrat v správaní sa otca. 70%. (29.12.2005)

Těšil jsem se na nový slovenský film, ale byl jsem velmi zklamaný. V prvé řadě mi vadil značně nekvalitní zvuk. Přesto, že umím slovensky opravdu dobře, musel jsem si televizi pustit dost nahlas, abych dobře slyšel a rozumněl všechna slova. Vadilo mi, že děj neměl pořádný spád. Vše bylo takové jakési unuděné. Přišlo mi divné, že Marta oznamuje svému muži, že je ve 2. měsíci těhotenství, někdy v zimě, spíš v předjaří. A když jde prakticky rodit, je stále ještě předjaří. Nebo že bych se špatně díval? Ve filmu je vždy naznačen nějaký problém, nějaká zápletka, ale nikdy jsem se nedočkal jejího řešení. Film mi přišel jako ponurý slepenec různých příhod a zážitků. To způsobilo, že mi možná unikly nějaké skryté dobré stránky tohoto filmu. (22.09.2008)

Atmosferická, depresívna dráma, ktorá sa vydarila... Som rád každému slovenskému filmu, no tento má v sebe ozaj kus majstrovstva. Kvality SLNEČNÉHO ŠTÁTU síce nedosiahol, ale bolo to veľmi blízko. Ak sa k tomu pripočíta, že išlo o TV film, vyzerá to, že aj na Slovensku sa občas dejú filmové zázraky... (10.01.2007)

Velice nepodearený pokus o sociálnu drámu, ktorej chýba azda najdôležitejší aspekt tohoto žánru a to vývoj charakterov. Slimáčim tempom sa ide od scénky ku scénke a ináč dosť krátka minutáž je vyplnená úplne zbytočnými vsuvkami (šmírovanie v stodole). Nepremyslené a zmätené správanie hlavných postáv s prehľadom degraduje nejaké rozvíjanie či charakterizáciu hlavných predstaviteľov a jediné čo som na konci filmu dokázal povedať, že foter bol alkoholik. Nič, nič, suchoty. Zamrzí aj frontálny útok na slzopudný happyend. Nedá sa mi neporovnať s Once Were Warriors (videl som prvý krát dva týždne pred týmto), ktorý je vo svojej podstate tématicky dosť podobný a pri ktorom je vidieť priepastný rozdiel medzi kvalitou oboch snímkov. BTW: Ta reklama v TV bola naozaj super, ale o to väčšie sklamanie bolo keď som tých 71 minút doslova pretrpel. (03.01.2006)

Ďalší dôkaz dvoch zjavných faktov: 1) slovenská kinematografia a filmová tvorba je pomaly ale čoraz istejšie na lepšej ceste 2) ak sa v tejto oblasti za posledné roky niečo vytvorilo a vytvorí je to v percentuálne drvivej väčšine vďaka všmu - tak aj zuzana liová, študentka scenáristiky a dramaturgie napísala a zrežírovala pomerne komorný a citlivý film o "klasickej" slovenskej rodine s jej každodennými problémami a ten zmierňujúci koniec vôbec nevyznieva nejako umelo happyendovsky ale naopak je to taká príjemná autorkina nádej pre hrdinov filmu podobne ako aj pre divákov (05.01.2006)