Obsahy(1)
Televízny film nakrútený podľa pôsobivej epickej skladby Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá sa stala podkladom pre scenár Vincenta Šikulu. Medzi hodnoty, ktoré sú večné a treba ich ustavične hľadať, patrí láska detí k rodičom a naopak. Tento príbeh zobrazuje tragický osud Zuzanky v rozprávaní starého invalidného vojaka. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (18)
Ukážková macocha, akú si predstavujeme pri čítaní tých najstrašnejších rozprávok. Mama alebo teta, takáto dilema v oslovení bola najväčším kameňom úrazu, ak sa nenašla iná zámienka. Zuzanka nielen necíti lásku, ale cíti hlavne tvrdú dlaň a metlu, a hoci okolie nie je k týraniu detí ľahostajné, určite urobilo málo. Aj po revolúcii '89 sa dal na Slovensku natočiť solídny film z dedinského prostredia dávnejšej minulosti podľa Hviezdoslava. Detský výkon Zuzanky bol výborný a záver zo mňa vyžmýkal o niečo viac emócií, ako som čakal. ()
Kanadská trýzeň mi pripomenula našu slovenskú klasiku. Zuzanku som čítala, v priebehu rokov niekoľkokrát v útržkoch aj videla - ale až dnes sa dostávam k pozretiu v celku. Pôvodná balada je sama o sebe, aj bez vizuálnej stránky, veľmi smutná. Tento televízny film ju nemá najdokonalejšiu, kamera je trošku zvláštna, samotná tragédia vyzerá tiež podivne. No Vincent Šikula výborne využíva to, čo mu Országh ponúka. Dialógy sú stručné, výstižné, veľkú časť dopĺňajú veľavravné zábery na tváre ľudí. Ich charaktery sú jednoznačne vykreslené, nič viac tu ani nie je treba. Vďaka krátkej stopáži dej rýchlo graduje, nemá šancu nudiť, Monika Chrastinová je výborná a ťahá film vyššie po emočnej stránke, naozaj škoda že hrala prvý aj poslednýkrát. Čo ešte dodať? Zuzanka Hraškovie je príbeh, ktorý sa mi už dávno zaryl do pamäte, film od Chmiela to iba umocnil. Púpavka, žubrienka... ()
Dobou vzniku filmu i předlohy se nabízí srovnání s naturalistickým snímkem Kuře melancholik. Oba filmy se odehrávají na začátku století, v obou jde o tklivý příběh osiřelých dětí a jejich vztahu s novou macechou, oba končí tragicky. I když je Zuzanka Hraškovie pouze televizním filmem, je zpracovaná velice působivě, i když jsou náklady na výpravu úsporné. Není divu, že si film získal oblibu nejen u slovenských diváků. ()
Tvorcovia tu miestami až príliš očividne tlačia na divákovu citovú strunu. Podobný emocionálny nátlak v rámci strieborného plátna moc nemusím, je však príjemné konštatovať, že naša kinematografia mala dávno pred vysoko cenenými zahraničnými kúskami ako Aurore, An American Crime či The Girl Next Door svoju síce skromnejšiu a čo sa prejavov násilia týka implicitnejšiu, v porovnaní s uvedeným snímkami však v konečnom dôsledku nemenej údernú Zuzanku Hraškovie. ()
Mamka Pôstkova, Čenkovej deti a Zuzanka Hraškovie - práve tieto postavy ma ako malú najväčšmi z celej našej literatúry poznačili. Toto je príbeh tretej spomenutej. Škoda len, že Šikula (autor scenára) neostal viac verný predlohe ( i keď uznávam, že na sfilmovanie bola asi príliš krátka ) a že celý dej obohatil o postavu invalida, ktorého dokonca povýšil na rozprávača. Niežeby bol Ivan Rajniak v tejto svojej role zlý, práve naopak, ale osobne by mi predsa len viac vyhovovala pôvodná Hviezdoslavova verzia. Inak však musím uznať, že film bol tragickým v tom najrýdzejšom slova zmysle. Azda ešte žiaden film vo mne nevyvolal taký nezastaviteľný prietok sĺz. Veľkú zásluhu má na tom práve dievčatko obsadené do titulnej roly, ktorého precítený a výborne uhraný výkon by nedojal naozaj asi len podobné ľudské trosky, akými sú ľudia schopní tak neskutočne ublížiť/ubližovať deťom ... ()
Galerie (6)
Photo © Archiv STV
Reklama