Keurosing

Neviem, ale tento film na mňa emocionálne vôbec nezapôsobil a to sa tvorcovia naozaj snažili. To fňukanie otca ani syna ma ale vôbec nepresvedčilo, dokonca ani scény z tábora, aj keď tam zomierali deti. Proste niečo tomu chýbalo, čo by mi ponúklo pravé emócie, všetko boli len namodelované situácie, ktoré by na papieri mali zabrať, ale chýbala im uveriteľnosť. Ako keby chceli Južní Kórejci za každú cenu urobiť zo Severnej to najväčšie peklo, aké môže byť, aj keď verím, že horšie to je už len v niektorých afrických štátoch. Keby tam naozaj všetci obyvatelia treli takú biedu, tak neverím, že by bola rodinka Kimovcov ešte stále pri moci. Jediným momentom, keď to mnou aspoň na chvíľku pohlo, bol chudák Bělouš. (28.11.2015)

Fúha veľmi silný film s veľmi silnou tématikou a je to v podstate rodinná dráma. Musím povedať, že najviac ma prekvapil koniec (nehovorím či sa to skončilo šťastne či nešťastne), ten bol pre mňa maximálne prekvapujúci. Film sleduje osud otca, ktorý musel prejsť cez hranice, aby mohol pomôcť svojej rodine a hlavne svojej žene. Ak to tam naozaj takto vyzerá v tej Severnej Kóreii (a to asi vyzerá) tak je jasné, že zverstiev ako v koncentračnom tábore, sme sa ako ľudstvo stále nezbavili a zrejme ani tak skoro nezbavíme. Herecké výkony veľmi pekné, asi najlepší herecký výkon pre mňa podal chlapec a hral ho Myeong-cheol Shin (meno vo filme Kim Joon). Film má niekoľko zlomových momentov keď čakáme čo sa vlastne bude diať ďalej a vždy zostaneme prekvapený. Je pravda, že ten film je v podstate hra na city, ale jednoznačne podarená a v každom človeku to nejaké pocity vyvolá. Niekto nechuť potom z filmu, že sa mu nepáčilo čo sa vo svete deje môže nepriamo preniesť aj do hodnotenia filmu a tak je jasné, že každý hodnotí inak. Mám rád filmy, ktoré dokážu niekomu otvoriť oči aj keď je mi jasné, že svet sa mení inak, ale nech to každý vie a neuzatvára sa do krabice. (11.12.2015)

Nevím jestli je rozumné psát něco bezprostředně po shlédnutí filmu. Mísí se ve mě pocity nenávisti k celému světu s pocity beznaděje a smutku. Pozorně jsem si přečetla komentář molotova o projekci filmu v kongresu USA, kde si páni hezky poplakali a poté se rozešli posouvat figurkami lidských osudů, které mají ve svých rukách.... (a pokud by mezinárodní situace dovolila, vyřešili by to vojenským zásahem ve jménu míru). ..... Já jsem asi fakt úplně mimo, ale já prostě tento svět nechápu. Proč si lidé navzájem tak strašně ubližují, kde se tyto vlastnosti v lidech berou? Jak se někdo může takhle chovat k dětem? Fakt by mě zajímalo, jestli se to někdy změní nebo se to bude muset vzít z gruntu znova. (21.12.2009)

Obrovský smútok a neskutočne veľké emócie. Príbeh tak silný, že už silnejší snáď ani nemôže byť. Hrozné, čo sa ešte aj v tomto storočí deje... Smutné, depresívne a bezútešné, nič pre jemnocitné povahy. Niektoré pasáže sú naozaj pocitovo už niekde v inej galaxii, a to si ani neviem a nechcem predstaviť tie, ktoré zo snímku vystrihli. Pri pohľade na tie deti chúdence mi išlo srdce puknúť, to sa skoro ani nedalo vydržať. Film s obrovským posolstvom a mementom, klobúk dole, pred hercami, réžiou... a hlavne pred ľuďmi čo v tom pekle museli a musia žiť. Tu zaplače aj ten najtvrdší chlap. Jednoznačne môj najlepší kórejský film. (30.09.2016)

Nevím proč, ale čekala jsem, že film půjde víc do hloubky a bude se snažit co nejvíc odhalit krutou tvář Severní Koree. Ne, že by ji neodhalil, ale například nahlédnutí do pracovního tábora mohlo být delší. Protože přesně tahle část filmu je pro diváka nejvíc šokující a vyvolává v něm bezmoc. Možná to budou právě ty vystřižené scény, co mi tam chybí. In Pyo Cha působil skromně a opravdově a šlo z něj cítit, že do toho dává něco víc. Jen si nedovedu vysvětlit, proč mi neukápla ani slza. 4* (06.12.2013)