Žena pod vlivem

Obvyklá (a neméně strhující než ty ostatní!) Cassavetesova „hra na osud“, tentokrát rozvržená do dvou dějství, pointovaných evidentně jen dočasnou slastí, vratkým záchytným bodem v nezadržitelném pádu do propasti. Věčná krize neobyčejné ženy (zřejmě celoživotně) vychovávané k nejistotě (o své normalitě), sochané egoistickým okolím do moorovské sochy nesvobody, plné ran a děr, jimiž prosvítá ten nejčiřejší, slabě tryskající pramen Lásky, něčeho v dané chvíli (životě-káznici, životě-lágru) nemožného, je vylíčena milostným, smyslovým jazykem vlastním režiséru Tváří, který věcnost sděleného zlidšťuje a umožňuje divákovi účastnit se hrdinčina bolu, léčit její rány a pít z jejího zřídla. PS: "Mé velké město vplulo do noci. / Z rozespalého domu prchnout chci, / děvčátko, žena, tak jdu před chodci, / o ničem nevím, jenom o noci. // Červenec mete větrem dláždění, / za oknem hudba, přelud blažený, / v skořápce hrudi srdce vášněmi / do jitra mate vítr splašený." (Marina Cvětajeva) (14.12.2014)

"Žena pod vlivem" je velmi intenzívní snímek, ale nikoli jen díky skvělým hereckým výkonům, ale také díky neskutečné režii, kdy John Cassavetes byl schopen až neuvěřitelně umocnit každý okamžik, který na plátně sledujete. To, co vypadá jako obyčejná večeře, se v jeho podání mění v psychologické drama, od kterého chcete utéct. Tenhle film ve vás zanechá silný dojem. (02.10.2015)

Niekedy úporná snaha o niečo môže tú vec len pokaziť a následná nemohúcnosť potom napácha ešte väčšie zlo. Hlavne keď si nie sme istí sami sebou, to je potom hotový blázinec. Film pekne vykresľuje, ako to vyzerá v domácnosti, kde navonok kraľujú všetky príznaky bipolárnej poruchy. Mimo smrti už nie je nič horšie, ako sa báť zveriť vlastné deti vlastnej matke. Cassavetes odviedol skvelú režisérsku prácu a hlavne stavil na tých správnych hercov. Petra Falka som vždy vnímal ako pána Columba, no tu mi ukázal, že mu neboli cudzie ani vážne dramatické pózy a že takéto vypäté situácie zvládal zahrať s prehľadom. 80/100 (10.05.2016)

vypravěč a radektejkal - užívatelia, čo udreli klinec po hlavičke. A čo sa pred divákom odohráva? Manželka úplne oddaná rodine. Jej muž citovo a empaticky plochý hrubián. Občas ju zmláti, občas odvlečie na psychiatriu. Lebo on je v očiach svojich i okolia ten normálny (pozrite, čo hentá vyvádza). No ona sa snaží dať deťom všetku lásku a hru, bez ohľadu na konvencie. Buranské správanie muža, ktorý ju istým spôsobom miluje), a tlak okolia spôsobia skratkovité výpadky v jej konaní. Citovo a láskyplne mimoriadne obdarení ľudia sa totiž násilím a cynickou falšou brániť nevedia. Nie je to v nich. A tak vidíme devastujúce následky pracovného zaneprázdnenia, nahradzujúceho chvíle strávené v kruhu rodiny, a návštev kolegov z mužovej práce. Upätý a suchopárny páprda, usúdi na základe pár nepodstatných vybočení z "normálu" , že žena nie je duševne fit. Kľud neprináša ani svokrin neznesiteľný mentorsko-dohliadací prístup, či nechápajúci rodičia. Komplexné a výpovedne veľmi potrebné dielo. Hoci na reakciách divákov vidieť, že napriek režisérovej snahe, cez okuliare natrené farbou spoločnosťou konvenciami nanútenej normality, sa každému nepodarí nahliadnuť do toho, ako to v skutočnosti je. (01.10.2020)

Viditeľne improvizačná, realistická a vlastne výstražná dráma o manželskom vzťahu, ktorý funguje na klasickom princípe - ja som muž, ty si žena - s tým, že obaja to nemajú v hlavičke až tak presne poukladané, čím ale vlastne pôsobia živo a nefantasticky, tak ako v niektorých súčasných ( ale aj minulých ) ´´medkolohuby´´ filmov z rovnakého súdka. Škoda len tej prepálenej minutáže. (21.10.2021)