Funny Face

Zďaleka nie len taký profesionálne spradený a dúhovo kolorovaný muzikál o tom, ako sa knihovnícka ťapka hviezdou modelingu stane a nádavkom získa životnú lásku. Je to síce propaganda tupého módno-dizajnového kultu, ktorý ukáže, že ťahúni tohto priemyslu v podobe inovatívnych šéfiek sú hlboko cítiace empatické osobnosti s mierou pre realitu a biznis, no je to aj kritika spôsobov ľudí, reprezentujúcich tento svet. Tých proti prúdu idúcich scén a náznakov je viac: Hneď v úvode módni mágovia predvedú ukážkovú lekciu reklamnej totality pripomínajúcej svojou bezvýhradnoťou predobraz o 30 rokov mladšej piesne "Píšte všetci modrým perom!" kapely Bez ladu a skladu, Tu má celospoločenský príkaz titul "Obliekajte sa všetky na ružovo!". Vzápätí na to vtrhne arogantná skvadra leslého časpisu pre ženy do kníhkupectva, poprehadzuje všetky knihy, narobí bordel a to všetko bez náznaku porozumenia či vypýtania si súhlasu. Prostredie parížskych intelektuálskych zadymených podzemných vinární a barov je vystihnuté dokonale, čo umocňuje slávny Hepburnovej psychedelický klubový tanec, nakrútený ešte pred masívnym nástupom hlavnej vlny hippie kultúry. Nuž a nebezpečenstvo duchovných guru, z ktorých sa pomerne často stanú neomylne totalizátorské figúry s početným háremom oddaných priaznivkýň je vyobrazené skvele. Hoci toto bolo dvojsečné - na jednej strane trefné poukázanie na slepé vetvy alternatívnej duchovnej scény, na strane druhej zgeneralizovanie, že všetko, čo sa odlišuje od oficiálne tolerovaných verzií správania a rozmýšľania je zvrhlé, márnomyseľné a chlípne. Ideovo nevyrovnané, vznášajúce sa na romantickom obláčiku lásky, rozvinutej v meste lásky - Paríži - zušľachťuje charizma Audre Hepburnovej, tance vyslúžilého, no stále vo forme Freda Astaira, nejednoznačný charakter šéfredaktorky módneho magazínu a farebné ladenie scén. (14.01.2015)

Celkom pekný muzikál. Hlavne kvôli prostrediu. Ale 30-ročný vekový rozdiel medzi Audrey Hepburn a Fredom Astaireom bol neskutočne vidieť. Vtedy to muselo byť bežnejšie, keďže Audrey sa už viackrát ocitla po boku hercov, ktorí by mohli byť jej otcami. No dnes by sa jeden čudoval, prečo po ich prvom bozku nevolala o pomoc. "Can one kiss do all of this...?" (20.10.2017)

Příjemná hra se zpěvem a tancem. Nenáročná, zábavná a romantická. Přesně tak, jak se od americké muzikálové produkce očekává. A Stanley Donen to umí udělat opakovaně správně. Intelektuálka Jo Stockton (půvabná Audrey Hepburn) a protřelý fotograf Dick Avery (starý a stále živelný Fred Astaire) spolu přetvářejí svět módy, aby našli své osobní štěstí. Z dalších rolí je nutné zmínit ženu módního časopisu Quality Woman Maggie Prescott (Kay Thompson) a profesora filozofie Emila Flostra (Michel Auclair). Hravé a rozverné, škádlivé a hádavé, milé a povznášející. A Paříž. Její jméno v mém srdci bude navždy znít! A tak vše jásavě dozpívá a dotančí ke svému nevyhnutelnému cíli a konci. Chtělo by to tančit! Stačí shodit pupek a zbavit se křečových žil. A obhopkám s písní na rtech celou Paříž. Bude to fuška, ale každou hodinu se zamiluji do jiné dívky a taneční krok, při kterém se vyjádřím a zcela určitě uvolním, mi půjde zcela sám. Od srdce a se vzpomínkou na rošťáckou dvojici. (28.09.2014)

Stanley Donen urobil pre Paríž spoločne s Audrey skoro to isté, čo Wyler s Audrey pre Rím. Lenže bohužiaľ iba skoro, respektíve o dosť menej, ako by si obe krásavice zaslúžili. Paríž je nám ukázaný znova akosi inak a znova krásne, lenže nedá sa veriť scenáru. Ten je bohužiaľ celý bez konfliktu a ten záverečný pokus o zamotanie situácie pôsobí značne umelo a vykonštruovane. Donenovi sa podarilo nakrútiť zopár ultimátnych scén Audreyninej (celé fotenie momentiek v Paríži) krásy a je večná škoda, že sa mu nepodarilo nakrútiť aj nesmrteľný film. Znova opakujem, vďaka tuctovému scenáru. Veci neprispel ani fakt, že Fred a Audrey ako pár proste nefungujú. (02.01.2015)

Začnu tím nejhorším. Autor scénáře by si v dnešní době nevydělal ani na chleba, protože takhle přímočará zápletka je prostě bída, a to jsme v žánru, od kterého se žádné dějové veletoče neočekávají (!). Naproti tomu Donen je velmi schopný režisér, který je autorem klasiky "Zpívání v dešti" a má přirozený cit pro stavbu muzikálů (nápadité choreografie, práce s barevným laděním…). Fred Astaire hraje uvolněně, bez náznaku věkového hendikepu. A Audrey? I love her funny face :) Takže hlavně díky ní 7/10 (29.11.2009)