Velké hodiny

I mezi třetí a čtvrtou hodinou ranní mě tenhle film udržel vzhůru a to se cení :-))) Skvělý propracovaný příběh, napínavý až do poslední chvíle. Skvělý Charles Laughton coby pan Janoth a zajímavé byly i některé menší postavy jako třeba potrhlá umělkyně Pattersonová v podání Elsy Lanchester nebo výhružně koukající masér Harry Morgan. (20.02.2010)

Občas vám nesedne sebevíc dobře hodnocený titul, což je můj případ s Big Clock. Myšlenka pátrání po sobě sama je neotřelá, ale děj / případ mi přišel zbytečně zmatečný než nějak napínavý a rafinovaný, nemám co bych vyloženě vyzdvihnul. Snad krom sympaticky zlotřilýho big bosse v podání Laughtona. (20.02.2024)

Veľmi sympatický noir! Atmosferický úvod (kamera sa plíži zvonku do budovy, hrdina v nesnázích, retrospektíva) a zábavné finále. Herecky dokonalé (sympatický Milland, nechutný Laughton), napínavé a zábavné po celý čas, za čo môže hlavne scenár a celá rada podarených vedľajších postavičiek (hitmanovský masér, uletená umelkyňa, amatérsky detektív v teréne). 4,5* (26.09.2019)

Po dlhej dobe svieži a originálny noir. Aj keď zápletka vraždy a následného plánu hodiť ju na niekoho iného, originálna nie je, spôsob ako sa to udeje a všetko to pátranie redakcie časopisu je veľmi vydarené. Napätie nechýba, herci sú výborní, hlavne Milland. Laughton ma trochu sklamal, pôsobí trochu ako karikatúra - to jeho zhrbenie a výraz v tvári. A záver mohol byť viac vyšperkovaný. Ale inak filmu niet čo vytknúť. Zaslúžené 4 hviezdy. (09.04.2022)

Filmová verzia románu Kennetha Fearinga z roku1946, natočená spoločnoťou Paramount, kopíruje základnú zápletku, s niekoľkými odchýlkami. prvou je úvod filmu, ktorý je úplne v štýle film-noir, keď kamera snímatmavé mesto a prechádza na muža (George Stroud), ukrývajúceho sa v tieni veľkej budovy, v ktorej sídli Janothovo vydavateľstvo. Následne začína hlas rozprávať o udalostiach posledných 24 hodín. Druhá odchýlka sa týka jeho indiskrétností s Pauline Delos, premenovanou na Pauline York. Tu je Stroud vinný nielen z nevinnej flirtovačky, či niekoľkých drinkov. Zatiaľčo román jasne a logickejšie prezentuje vzťah ako sexuálnu aférku, film zobrazuje Georga ako obeť okolností. Napriek tomu obe formy sú zhodné s opísaním eskalujúcej sily veľkých spoločností v Amerike, hlavne vydavateľstiev, ako je Janothovo impérium. Tento strach z centralizácie a veľkých obchodných firiem je vynikajúco zobrazený v Janothovej posadnutosti veľkými hodinami, umiestnenými na jeho budove, ktoré kontrolujú a synchronizujú všetky hodiny v budove. (Spoiler) V jednej zo scén, ukrytý v mechanizme hodín, náhodou naruší ich chod – týmto sa naruší chod všetkých hodín v budove. Tento moment, spolu Janothovou zlosťou a pocitom neschopnosti, je výbornou metaforou na centralizáciu finančnej moci v Amerike. Na druhej strane, okrem otváracej sekvencie, ponúka film málo z vizuálneho expresionizmu a nalomených charakterov, ktoré charakterizujú väčšinu noir-filmov rokov štyridsiatych. Tón je svetlejší a skôr nahráva komédii. (31.01.2013)