Spiknutí klanu Jagjú

Významný režisér Fukusaku sa pokúsil vzkriesiť epické historické drámy zo 60-tich rokov, ktoré zdobili japonskú kinematografiu a sčasti sa mu to podarilo. Dôraz na silné komorné scény sa striedali s davovými bojovými scénami, príbeh plný intríg a bojov o moc musel zaujať každého diváka. Nezvyčajné uhly kamery boli potešujúce, horšie to bolo s prudkými približovačkami, ktoré skôr evokovali modernejšie karate-filmy tej dekády. (03.05.2022)

Film, ktorý stojí presne na pomedzí "vážnejších, temnejších" samurajských filmov s 70 rokov a "divokejších, fantastickejších ale povrchnejších" 80. rokov. Rovnako je to s hlavnými predstaviteľmi. Sonny Čiba je hviezdou hlavne 70.rokov, Hiroyuki Sanada zase ako divoký mladík hviezdou 80. rokov (napr. Ninja Wars a ešte neskorších období napr. Twilight Samurai, sci-fi Sunshine). Film ani nemá vlastne hlavného hrdinu, Sonny Čiba ním možno je, ale zase sa objavuje na plátne príliš málo a dej sa rozhodne netočí okolo neho. Ten sa točí skôr okolo konfliktu dvoch bratov, nasledovníkov zosnulého šóguna Hidedatu. Tu musím hneď skraja povedať, že historicky je film ďaleko od pravdy. Iemitsu nastúpil ako v poradí "tretí šógun" rodu Tokugawa úplne bez problémov, dokonca ešte za života svojho otca, ktorý v prospech neho odstúpil a aj keď medzi bratmi skutočne vládlo isté napätie, nikdy k nim neprišlo k takým krvavým konfliktom ako vo filme. Kedže je však scenár doslova prešpikovaný skvelými zvratmi, intrigami, bez problémov mu túto "nehistorickosť" odpúšťam. Plný počet dávam aj za výpravu, ktorá je na japonské (tradične skromnejšie) pomery skvelá a fakt, že si niekto dovolil nakrútiť vysokorozpočtový film, kde nie je nič čiernobiele, kde nie je žiadna romantika, kde neviete komu s bratov máte fandiť, kde sa neboja zobraziť vraždenie žien a detí a kde sa proste nedržia žiadnych predpisov a klišé, ktoré tak zúfalo zväzujú súčasnú svetovú kinematografiu... (22.05.2013)

Mladý Hirojuki Sanada ako ninja pomáhajúci zvrhnúť Shogunovho nástupca. Film plný intríg a pretvárok - ukazujúci, že všetci tí radcovia sú skutočnými vládcami v štáte a vladári sú len dohodené figurky. Fukusaku si tento žáner užíva, hoci sa mu nevenoval tak, ako ostatní velikáni tohto žánru. Jeho zárezy sú ale pútavé, čo sa týka akčných scén skvelo nasnímané a choreografický presné a myšlienkovo aplikovateľné aj na súčasnú spoločnosť. Posledných dvadsať minút je úplne lahodných. Čí už po filmárskej stránke, ale aj odvahou byť explicitný a nepríjemný. Výborný predstaviteľ žánru, ktorý si požičiava to najlepšie od svojich predchodcov ale ide si svojou cestou. (18.05.2021)

Co vice si muze fanousek samurajskych filmu prat. Skvely az epicky scenar rezirovany jeho spoluautorem slavnym Kinjim Fukasakuem (the yakuza papers, Battle Royale), jasne nesouci charakteristicke znaky jeho tvorby. Uzasne herecke obsazeni, takove tady snad jeste nebylo a nebude. Bojove sceny mozna mohli byt ztvarneny efektivneji, ale jinak kamera a vyprava - radost pohledet. Hlavni devizou presto zustava neotrela forma vypraveni. Je to totiz pribeh ktery nezna vitezu ani porazenych, zadna bojujici strana nepostrada hrdinu i zlosyna a v zaveru je tezke urcit na ktere strane stala pravda bliz. (04.06.2008)

Absolutní samurajská pecka. Skvělý a vyvážený mix kvalitního příběhu a na svou dobu dobře natočené akce. Režisér Kinji Fukasaku je mistr jak dramatických scén, u nichž záleží zejména na talentu herců ale ostudu si nedělá ani v akční vřavě. Jsou zde sice takové trendy efekty jako pozpátku pouštené seskoky ze střechy, ale vše je vloženo s citem a tak nějak přiměřeně, že to nepůsobí hloupě, jako v jiných filmech. Díky rafinovanýcm úhlům kamery a svižnému střihu nikdy divák nebude mít čas scény pitvat. Ale to hlavní je zápletka plná intrik a konspirace, která nechá vyniknout herce a skoro bych se až nebál nazvat jejich výstupy, v rámci žánru, hereckým koncertem. Kinnosuke Nakamura coby hlava klanu Yagu je geniální, ale japonskému herectví zde nedělá ostudu nikdo. K tomu připočtu parádní soundtrack a mám zde bezchybný samurajský film, který jsem shlédnul jedním dechem. (12.01.2012)