Obsahy(1)
Film zachytáva 60 rokov existencie pamätníka, jeho vznik a zmeny, ktorými prešiel počas rôznych režimov v rokoch 1947 - 2009. Trikrát sa menili sochy pred pamätníkom, vysekané kríže na náhrobných kameňoch vymenili červené kovové hviezdy, ktoré sa v roku 1991 opäť zmenili na kríže, tentoraz drevené. Pôvodný originálny kamenný znak ČSR, časom prekryl kovový štátny znak ČSSR, ktorý je tam dodnes. Vo filme sa hovorí aj o tom prečo jediného generála československej armády, ktorý padol počas 2. svetovej vojny v boji Jaroslava Vedrala Sázavského nedovolili pochovať v Prahe, aj keď o to jeho rodina žiadala, na rozdiel od plukovníka Kholla, ktorého povolili exhumovať a previezť z Dukly do Rakovníka ... Pamätník sa menil tak, ako sa menila doba a ideológia, len vojaci pochovaní v jednoduchých drevených truhlách na cintoríne sú stále tí istí .../ Vo filme sú použité zábery a fotografie z viacerých súkromných archívov, archívu STV, VHÚ v Prahe, SÚA v Prahe, Vojenského múzea vo Svidníku. Ide o prvý film zachytávajúci okolnosti rôznych zmien, ktoré boli na pamätníku a v jeho okolí urobené z politických a ideologických dôvodov v rokoch 1947 - 2009. (oficiální text distributora)
(více)
Filmy sú podmienené rokom vzniku a aj údaje v nich sú v niektorých prípadoch úplne scestné. Obdobne to bolo aj v tom dokumente. Maršal Konev (velil 1. ukrajinskému frontu) vydal rozkaz pred začiatkom Karpatsko – duklianskej operácie za 5 dní sa prebiť cez priesmyk a pokročiť v oslobodzovaní až do Prešova. To ešte nikto netušil, že táto operácia sa natiahne na 85 dní a bude vyhodnotená, ako najväčšia a najťažšia horská operácia. Vojnoví historici ju prirovnávajú k podobnej bitke v horskom masíve Ardeny v roku 1944 kde v kratšom časovom úseku padlo 8560 amerických vojakov. Ale táto operácia mala byť súčasťou pomoci Slovenskému národnému povstaniu a rozhodujúcu úlohu tu mali zohrať obidve východoslovenské divízie. Nakoľko tie sa takmer celé nechali odzbrojiť Nemcami na pomoc karpatskej operácie nezasiahli. Karpatská operácia začala 8.9.1944 a do boja bol nasadený aj 1. Československý armádny zbor pod velením generála Kratochvíla a bojoval v zostave 38.sovietskej armády generála Moskalenka. Po 20 dňoch bojov Kratochvíla odvolal z funkcie maršal Konev za chybné rozkazy, nepripravenosť armádneho zboru k boju a za vysoké straty kedy za tých pár dni zbor stratil 3515 vojakov z toho úplne 646. Za nového veliteľa bol vymenovaný generál Svoboda. To čo sa tu odohrávalo bolo skutočne peklom Na vine bol aj nedostatočný prieskum obranných pozícii Wehrmachtu. V karpatskom kotle sa v jednom okamihu ocitlo z oboch strán viac ako 250 tisíc vojakov, tisícky tankov, diel a inej techniky. Operácia ale aj tak pomohla Slovenskému národnému povstaniu tým, že viazala veľký počet vojsk protivníka. Po 5. septembri nemohli Nemci odtiaľ nasadiť žiadnych vojakov do priestoru povstania. Takže nakoniec to bolo víťazstvo aj keď draho zaplatené. Tu padlo 26843 sovietskych vojakov z 1. aj 4. ukrajinského frontu oproti nezmyselnému číslu v dokumente (viac ako 85 tisíc) a 1630 vojakov z 1. Československého armádneho zboru a z 2. československej paradesantnej brigády (ktorá tu bola nasadená iba na 10 dni) 625 vojakov oproti číslu v dokumente 6300 padlých československých vojakov. 2. československá paradesantná brigáda je kapitolou sa o sebe. V roku 1944 cvičila v Sovietskom zväze (Jefremove a Proskurove), zvláštne bolo, že mala organizačne jednotky, ktoré v tej dobe z technických dôvodov nemohli byť nasadzované letecky (mala tanky a ťažké delá). Nedostatkom bolo aj málo dôstojníckych kádrov (obštrukcie Sovietov proti ich príchodu z Anglicka, kde ich bol prebytok). Základ tejto brigády tvorili prebehlíci od Slovenskej armády (viac ako 2000 mužov) a tak bola brigáda pripravená pomôcť Slovenskému národnému povstaniu pod velením plukovníka Přikryla. Nakoniec z pomoci SNP zišlo a brigáda bola premiestnená k bojom o Duklu. Zúčastnila sa týchto bojov ako pozemná vševojskova jednotka v podriadenosti LXVII. zboru, 38. armády v rozhraní medzi 129, a 140. streleckou divíziou Červenej armády. Z Dukly bola stiahnutá a premiestnená na Slovensko. Ale sloboda nespadne z neba, musí sa vybojovať (výrok generála Sachera). Zbytočnosť strát však vyvoláva pochybnosti o zmysle tejto vojenskej operácie, veď po tých rokoch z pompéznych osláv víťazstva na Dukle postupne sa prešlo už len na spomienku Dňa obetí Dukly. () (méně) (více)