Obsahy(1)
Spomienky piatich účastníkov stalinských deportácii do táborov na Sibíri. Začiatkom roku 1945 bolo v sovietskych táboroch 5,5 milióna trestancov. Už v priebehu I. polroka 1945 pribudli ďalšie 4 milióny trestancov. Medzi desiatkami miliónov obetí stalinizmu boli aj občania Slovenska. Podľa neúplných údajov Moskovského ústredného archívu bolo zo Slovenska odvlečených 6982 osôb, z toho 210 žien. V táboroch zomrelo 532 našich občanov, ďalších 17 bolo popravených. Vo filme Ondreja Krajňáka ponúka autentické výpovede piatich odvlečených občanov, účastníkov stalinských deportácii: Jána Košúta, Jozefa Bobalíka, Jozefa Tekeliho, Jura Ružbaského a Antona Felbera, ktorí prežili veľa rokov v Ruskom GULAGU. Po návrate na Slovensko ich štátne orgány prijali s nevôľou a prenasledovanie rehabilitovaných trestancov pokračovalo. Československé úrady ich zaraďovali na ťažké manuálne práce. Naďalej ich podozrievali z vlastizrady a nepriateľstva proti socialistickému zriadeniu. Nesmeli študovať a zastávať verejné funkcie. O svojich zážitkoch z trestaneckých táborov nesmeli hovoriť. Výpovede dnes už osemdesiat ročných starcov odhaľujú cestu ich trpkých osudov. Opisujú dôvody ich zatknutia, bolestnú cestu na ďaleký Sibír a útrapy v táboroch nútených prác. Skutočnej rehabilitácie sa dočkali až o 40 rokov neskôr po novembri 1989. Záverečná časť dokumentu zachytáva ich šťastný návrat domov. Dokument svojim obsahom je mementom pre budúce generácie. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (8)
Přečetl jsem Solženicina Jeden den Ivana Děnisoviče a viděl pár dokumentů, ale stále mě to nepřestává šokovat. Stalin industrializoval Rusko otrockou prací a 700 obyvatel jen tak nechal postřílet a Rusové se k tomu dodnes nepostavili čelem. ()
Človeku je tých ľudí ľúto, napriek tomu, že mnohí z nich boli Karpatskí Nemci, mnohí Maďari, možno aj zločinci a vojaci, ale to neospravedlňuje také kruté zaobchádzanie. Pri filme Môj otec Gulag, bolo prostredie lepšie opísané ako tu, čo je zvláštnosť. Filmu chýba nejaký koncept, je to dosť chaoticky usporiadané na svedecké výpovede. Film mal veľký potenciál, no nevyužil ho. Keby spojili svedecké výpovede a historikov a podložené údaje, bol by z toho možno výborný dokument, takto sa dá pochybovať o všetkom. Pri filme Môj otec Gulag sa hovorilo o číslach okolo 30 až 40 tisíc odvlečených ľudí, možno tam zarátali aj cudzincov z nášho územia, tu je to menej, ale predsa na dokument o gulagoch je to slabé, čakal som viac. Realita bola až neuveriteľne omnoho viackrát horšia, než by z tohto filmu človek mohol usúdiť. ()
Silné výpovede obetí režimu, ale nenormálne nezaujímavo a odfláknute natočené i zostrihané. Nechajme dedkov hovoriť, veď možno nám z toho nejaký dokument vylezie. ()
Ďalši chudáci čo boli v gulagu, kde ťažko makali v neludských podmienkach, mučení, tírani, hladní, ponižovaní a teraz majú osemdesiat rokov a sú fit. Tolko ludí tam vyvraždili a utieklo a furt pribúdal počet obyvatelov v socialistických krajinách a teraz, keď sme sa tých komunistov zbavili nas len ubúda a stav doplnaju cigáni a prisťahovalci. Z komára robia somára!! Ten kto dodržiaval zákony a choval sa slušne sa do gulagu nedostal! Z kriminálnikov robia obete smiešne.... Pozrite si na wikipédii ako pribúdal počet obyvatelov v ZSSR a niekto tu furt tára o desiatkach milionoch obeti. Skôr sa jedná o pár desiatok tisíc neprispôsobivých recidivistov. ()
Bohužel, nejedná se o dokument, jen o natočenou reportáž s 80-ti letými starci, kterým je velmi špatně rozumět (to bych si nedovolil kritizovat, jen konstatuji špatnou práci režiséra). Filmu chybí vysvětlení, nějaký fundovaný výklad a přítomnost historiků. Proč se toto utrpení stalo, se nedozvíte. Doplňkové záběry na scenerie ber, kde ber, působí trapně. Naopak kresby mrtvých či živých trestanců jsou originální a velmi se do dokumentu hodí. Podporuji tvorbu televize Noe, má určitě svoje místo mezi hnusem jako je Nova či Joj. Chce to nejen nadšení ale i um a to znamená dřinu. ()
Pěkně zpracovaný dokument dotýkající se tematiky vězňů v sovětských lágrech. Ti, kteří měli to štěstí a prežili, zde vyprávějí, jak těžké to v lágrech měli. Opravdu působivý dokument. ()
Minimalisticky ale za to pôsobivo natočený film na závažnú tému. Na toto by sa nikdy nemalo zabudnúť a hlavne by sa to už nemalo opakovať. Človeku sa tisnú slzy do očí a zastavuje sa mu rozum nad toľkou krutosťou a bezcitnosťou. ()
Výpovede hrdinov násilne odvlečených zo Slovenska do ďalekej mrazivej ruskej stepi, ktorí prežili peklo na zemi. "Bratia" sovieti/rusi potrebovali doplniť pracovné miesta smrti, tak si zašli na Slovensko v zmysle slovanskej družby. Človek niekedy vydrží viac ako kôň, dobytok alebo dokonca medveď, o čom dôveryhodne vypovedá kniha absolventa GULagu Ján Košúta Cez červený očistec. ()