Laputa: Nebeský zámek

Avatar Jamesa Camerona sa môže zahrabať pod zem. Žiadne ekologické posolstvá od američanov neberiem, ak sa nenaučia robiť podobné príbehy. Miyazaki znova dokazuje v čom je najlepší. Podľa starých osvedčených receptúr vytvára nový príbeh, nový svet, nové postavičky a nové dobrodružstvo, ktoré ma tak podmanivú atmosféru a čaro, že presahom - myšlienkových aj príbehovým značne prekonáva podobne ladené snímky. Laputa je príbeh o priateľstve o dobrosrdečných pirátoch a o bájnom kráľovstve, ktoré obsahuje nepredstaviteľný poklad o ktorý sa zaujíma armáda. Film, ktorý je krásny práve tím, že jeho hrdinovia sú deti, ktoré vedia rozlišovať medzi dobrom a zlom a ktoré sa neboja zabojovať o to čomu veria. Nevinnosť a ľudská chamtivosť sú v príbehu vyvážené a to je aj jeden z dôvodov prečo príbeh nenudí a je plný neočakávaných zvratov. Nechcem hovoriť, že sa jedná o jednu z najkrajších rozprávok aké som videl, ale rozhodne k tomu nemá ďaleko. (13.08.2011)

Úžasný fantazijný príbeh, ktorý by som si ale radšej užil ako hraný film, samozrejme čo najlepšie nakrútený. Ale pozor, i keď ide "len" o animáciu, ľudia so strachom z výšok by mali spozornieť a možno si tento zážitok radšej odpustiť, postavy sú neraz v hraničných situáciách a popiera sa každý fyzikálny zákon, nie každý je taký fanatik do lietania ako Mijazaki. Dve hlavné postavy sú veľmi sympatické, divák musí spoločne s nimi prehodnocovať aj vzťah k ostatným postavám, pričom práve hlavný antagonista ako záporná postava vôbec vzhľadom nepôsobí. Jedno z najlepších steampunkových diel, i keď vlastne ani nevieme, kde a v akom čase sa vôbec príbeh odohráva. (09.02.2023)

No tak tentoraz hodnotím plným počtom z prozaického dôvodu - nemám vonkoncom čo vytknúť! Právom považovaná za jeden z Mijazakiho najväčších skvostov, Laputa v sebe miesi rovnako ohromujúcu esenciu Hajaovej fantázie ako ktorýkoľvek iný jeho film, ale s hravosťou a úsmevom na perách do žánrov primiešava mimo iného aj parádnu komédiu, pri ktorej som sa nestíhal za brucho popadať. Celkovo je to čo do kresby a drsnosti niekde medzi Naušikou a Princeznou Mononoke - a to je jasné plus. Svet je tentoraz zkonštruovaný na báze steampunku, teda sa dočkáme technickej spoločnosti založenej na hutníckom priemysle, s ktorým sa neodmysliteľne spája ten zbrojársky. Motív vojny sa však objavuje až v úplnom závere, po celý film sa skôr stretávame s pirátstvom, túžbou po moci, technologickým napredovaním a pod. Opäť ma prekvapil aj Hisaiši s mocným, nevtieravým soundtrackom, ktorý už pri písaní komentára spokojne počúvam a viem, že sa zaradí medzi moje TOP filmové hudobné zážitky. Chcel som pôvodne písať trochu inak a viac, ale nevidím k tomu dôvod, všetky slová sú aj tak málo. 100% (27.04.2014)

Ach, jak já závidím Miyazakimu tu jeho fantazii a představivost. Po delší době jsem si od něj zase něco pustila a opět mě dokázal zasněnou, ohromenou a okouzlenou zanechat v jeho Laputě. Tam by byl asi krásný život. Jinak naprosto skvělí byli vzdušní piráti v čele s tetkou, kdy mě Hayo dokázal přesvědčit, že radši k pirátům než k policii. Jsou férovější a mají dobré srdce. Dalších 5* pane Miyazaki:) (15.06.2013)

Létající Ostrov pokladů. Dobrodružný, lehce melancholický a emotivní příběh o hledání jednoho snu, síle moci, přátelství a jedné zapomenuté legendě. Po technické a hudební stránce má blíž „Naušice z Větrného údolí“ než k pozdějším Mijazakiho filmům, v hloubce obrazu ho ale dosud nepřekonal snad ani žádný 3D animák. Jednoznačné must-seen na velkém plátně. Možná vám bude příběh připadat všem těm „Pirátům“ a "Atlantisům" trochu podobný, ale pro mě má úplně jinou duši. Škoda, že jsem film neviděl, když mi bylo tak 10-12, možná bych měl zážitek na celý život. (14.03.2005)