Stopaři

Jeden z mnoha filmů s naprosto stereotypním zobrazováním indiánů jako neschopných blbečků, kteří při útoku na bělochy najíždějí v kruhu (líp se do nich pak střílí), padají houfně zasaženi náhodnými výstřely z revolverů (na velkou vzdálenost, samozřejmě bez dobíjení zbraní) a na konci, když se stahují, je jich víc než na začátku.___Je mi líto, že musím být k Johnu Waynovi takhle přísný, ale natočil mnohem lepší westerny. Pátrat pomalu deset let po maličké dívce (nikdo samozřejmě nezestárnul), aby nakonec zjistili co zjistili, je blbost. (17.11.2008)

Filmová báseň, ktorá presahuje žánrové možnosti. John Ford natočil nadrozmerný film, ktorý je na prvý pohľad neviditeľným masterpiece(om), prevyšuje klasické rámcové osnovy, s čím sa tak často potĺkava westernová tematika a s ľahkosťou maliara ju strčí do kapsy. Vizuálnou poetikou a nostalgickou atmosférou neprekonateľný kumšt, ktorý sa prediera krajinou divokého západu z kade prichádza a odchádza postava Johna Waynea - Ethan Edwards. Ethan je najkomplexnejšou a emocionálne najzaujímavejšou postavou divokého západu všetkých čias, ktorý je z jednej strany neskonalým rasistom a drsňákom, z tej druhej iba osamelým súputníkom bez elementárneho šťastia a domova zároveň. Jeho celoživotné (a márne) blúdenie nezačalo príčinnými udalosťami vypálenia bratovho ranču indiánmi a ich následné ukoristenie dievčatiek Lucy a Debbie. Skrýva v sebe neskutočnú nenávisť symbolizujúcu najťažším stupňom ľudskej agresie a nadradenosti. Vo Fordových rukách to má navyše aj akýsi násobný parameter nadhodnôt a možností filmového umenia, cez ktoré číta a rozpráva svoju story malebná krajina, veľa napovedia tradície a zvyky, i osudy a príbehy jej obyvateľov. A takisto veľká metafora dobyvačnosti Ameriky 19.storočia, až epických rozmerov. Na konci sa v ňom síce zmocnil krátkodobý stav láskavosti a dobra, ale len vo veľmi relatívnej podobe. Ako nám poodhalila záverečná strhujúca scéna filmu (v doprovode krásnej pesničky od Maxa Steinera a The sons of Pionners), bol to stále ten istý Ethan Edwards, ktorého osamelá duša vyrazila opäť niekam... na ďalšiu púť a navždy odkázaná predierať sa medzi vetrami... (19.12.2013)

Film si od doby vzniku nesie nálepku revizionistického westernu. A v dobe vzniku musel samozrejme pôsobiť znepokojujúco a drásavo........Ford je jednoducho kráľ budovania dramatického napätia, uvediem napríklad scénu, keď idú usadlosť prepadnúť indiáni. Ani jedného indiána v tejto scéne neuvidíte, len sa niečo zablýska v kríkoch v diaľke, napriek tomu sa dá v scéne krájať napätie len prácou s hercami v dome a všetko vyvrcholí hororovým panickým výkrikom dcéry. Film je navyše taký vyčačkaný, čo sa týka rekvizít, scény a kostýmov, že už len z toho sa vám zatočí hlava. Lokácie usadlostí sú navyše celé postavené v ateliéroch a tie epické oblohy sú proste namaľované na pozadí. Je to vrchol klasicko-hollywoodskej ateliérovej scénografie. Samozrejme toto všetko sa kombinuje s natáčaním v prašnom či zasneženom reále........ Avšak späť k revizionistickému rozmeru westernu. Ten možno aj dnes čiastočne uznať, ale zároveň aj kritizovať. Čo sa týka zobrazenia indiánov a hlavnej postavy mačistického veterána Ethana Edwardsa, tak sa jedná skutočne o revizionistické zobrazenie. Film pôsobí ako určité ospravedlnenie za predošlé Fordove filmy, v ktorých indiánov zobrazoval sploštene a len ako dehumanizované nebezpečenstvo, aj keď ani v tomto nejde režisér príliš ďaleko. V čom je však film problematický, tak to je spôsob zobrazenia žien. Do žien sa surovo kope, ženy sa chytajú ako predmety a strkajú ich do domov, aby sa nepozerali na bitku, lebo to je zábava pre mužov a tak podobne. Ak by mali tieto obrazy v sebe kritický rozmer, bolo by to v poriadku, režisér ich však modeluje tak, že pôsobia komicky, a je to teda taký šovinistický fúzatý humor, kde sa smejeme tým "naivným, hlúpym ženám". Ford to inak ani nemohol spraviť, kedže film vznikal dlho pred feministickou revolúciou, každopádne z dnešného pohľadu to pôsobí anachronicky a celému filmu to na jeho revizionistickom rozmere uberá. A nielen toto mu uberá. Taktiež vyvrcholenie filmu, kedy sa nakoniec rasistický strýčko Ethan ovládne a nenechá priechod svojím vražedným chúťkam, je vzhľadom k zvyšku filmu veľmi zjemňujúci, nepravdepodobne pôsobiaci a romantický. (20.04.2020)

Možná nejdrsnější western s Johnem Waynem o pomstě a nenávisti až za hrob. Neglorifikuje rasismus, jak si snad někdo myslí, pouze ukazuje nepřekonatelné předsudky dané dobou jak na straně bílých, tak indiánů. Rozpačitý dojem z nepříliš vydařených pokusů o humor vyrovnává výborná kamera a jí snímané nádherné exteriéry. (14.08.2007)

Výborný čistokrevný western, který kombinuje osvědčené motivy ze zlaté žánrové éry před nástupem Sergia Leoneho s nadčasovým příběhem o neoblomné touze po pomstě a uchování rodinné cti. Ford režíruje své vrcholné dílo s pedantskou přesností a na celé obrovské vyprávěcí ploše, od nostalgického Monument Valley po nehostinné zasněžené pláně, od humoru a řady ztřeštěných charakterů až po chladnokrevnou zarputilost Wayneova Edwardse, se mu daří servírovat až nečekaně komplexní, stylově nasnímaný a emocionálně pestrý westernový zážitek. Našlo by se samozřejmě pár nedostatků, dialogy již působí hodně omšele a vyvrcholení naprosto postrádá Leoneho nezaměnitelný atmosférický náboj, ale jako klasika jednoho specifického filmového odvětví, kde (bílá) spravedlnost vítězí a (rudé) zlo padne pod sprškou bleskových koltů, fungují Stopaři i dnes velice poctivě. A kdo navíc pochybuje o hereckých kvalitách legendárního Johna Waynea, tak právě tenhle film ho zcela vyvede z omylu... 80% (17.08.2015)