Pawn Shop Chronicles: Historky ze zastavárny

Film zlozeny z troch poviedok, ktore nemaju prakticky vôbec ziadnu spojitost. Je tu evidentna inspiracia Tarantinovkami a filmami Guya Ritchieho, ale Pawn Shop Chronicles postrada dejovu prepracovanost a hlavne zabavnost svojich predobrazov. Par zaujimavyh sialenych napadov sa tu objavi, ale film ako celok nie je prilis vtipny. Predosly Kramerov pokus o tento typ filmu - Running Scared dopadol ovela lepsie. 4/10. (14.08.2014)

Aj po dvadsiatich rokoch sa stále dajú nájsť početné príklady filmov, ktoré sa snažia byť "novým Pulp Fiction", no nie sú, nebudú a nemajú šancu ním byť... Avšak tento pokus má niečo do seba - zrejme vďaka zapojeniu akýchsi mysterióznych prvkov do deja... No aj tak - tá snaha o podobnosť s "Originálom" (hoci aj so samotnej snahy robí film srandu v prípade imitátora Elvisa Presleyho a narážkami, ktoré naznačujú, že film si je vedomý toho, že bude porovnávaný s PF a že sa na neho odkazuje a z neho vychádza, čo je črta sympatická) vo všetkých formálnych a obsahových prvkoch je priveľká na to, aby to bola náhoda a iba úprimný pokus o malý film bez inšpirovaním sa Tarantinom... A tu prichádzame k jadru problému: hodnotiť film vzhľadom na kontext a teda z uvedomele post-modernistického hľadiska? Vznikol by tento film a vyzeral by tak, ako vyzerá, keby nebolo Pulp Fiction v prvom rade? Ak nie, tak potom vďaka bohu za P.F. Ak však áno, tak do čerta s P.F., lebo nutne implikuje porovnávaciu "súťaž", z ktorej P.S.Ch. nemôže vyjsť víťazne. A pár poznámok k filmu (a dôvodov, prečo iba tri, aj keď to bola v podstate fajn zábava): prišlo mi to, že HLAVNÁ bola druhá, prostredná poviedka - tá bola aj najdlhšia, tá bola aj jediná skutočne nejako uzavretá, mala nejaký oblúk, zápletku, dej, pointu (aj keď na konci v podstate predvídateľnú) - a k tejto jednej poviedke boli prifarené ďalšie dve ako predkrm a dezert, tie však už nie sú také dobré, prvá ešte ujde, lebo má celkom fajn Walkera, ktorý ukázal, že má aj inú polohu, než "rýchlu a zbesilú", posledná má síce veľmi fajn nápad s mestom rozdeleným na 2 tábory a zvláštnou, podivnou atmosférou čudnosti a inakosti, no Fraser je vyslovene otravný a celé, ako to ide odnikam nikam, to aj tak nejak nijako "skončí"... samotné predely v Pawn Shop-e sú celkom fajn. Elijah Wood sa profiluje ako herec podivínov, úchylov, čudákov a magorov (Sin City, Maniac). Štvalo ma však (a to zráža jednu hviezdičku), že je to častokrát nedôsledné - napríklad v dvojke - ako je možné, že Matt Dillon, jazdiaci v priemernom aute, priemerne oblečený, s lacne vyzerajúcou ženskou a buranskými maniermi týpka z nižšej strednej vrstvy, idúci autom na svatobnú cestu do Orlanda, si mohol dovoliž prsteň za 17 000 dolárov a predtým prvej manželke dať urobiť custom-made prsteň tiež vo veľkej hodnote? Okej, toto možno nie je podstatné, ale podstatnejšie je, že tie ženské, ktoré žili +/- 6 rokov v klietkach, vyzerali ako veľmi sexy modelky, s oholenými ohanbiami, dokonalými telami a veľmi čisto - aj tá špina na nich vyzerala ako módne naaranžovaná... Mňa takéto nedôslednosti dokážu mrzieť a rozčuľovať. (02.06.2014)

Milí buci a holčičkové, taxi! Taxi, díky vám! Taxi, díky vám, tady zase připadám jako Allen v řiti divů, co zrovna vytáhl prostředníček z králičí nory, rozpačitě se s ním drbe ve vlasech a s němým úžasem přemýšlí, co máte za mindrák. Co jste se tu už napětkovali Natálek, Hery Potratů a Mrvelovských omalovánek! S jistou dávkou benevolence a pohrdání diváckým nevkusem se to dá přičíst na vrub vaší teplotě či neprořezaným osmičkám a mávnout nad tím rukou. Ovšem objeví li se po letech naprosto DO-KO-NA-LÁ, dialogově vymazlená a skvostně obsazená taškařice na hranici geniality, jenž může směle dýchat na sarkastická záda Pulpím fikšnům, a která skončí v téhle stoce přechytřelých dětí a artových mudrců na 58!!! (slovy: padesáti osmi!!!) procentech, to už se snad dá přičíst na vrub jen vaší mentální negramotnosti (slovní základ "negr") a mávnout nohou, osazenou těžkou, okovanou botou vstříc vaším nevyvinutým genitáliím! Teď se vám povedlo strejdu verbala snad poprvé opravdu nasrat! (17.08.2013)

Filmy limitované téměř zápornou inteligencí svých antihrdinů by měly být aspoň vtipné, dojemné, klidně i drastické.. Ale tenhle je - nijaký. Kromě vymaštěnců už nic jiného nenabízí. Jen přehlídku odporného dění, plnou sprostoty, špíny a ubohosti. S hodně nechutnými scénami. Kdo nemá náladu bahnit se v hnusu, ať se této zbytečné samoúčelné přehlídce raději vyhne. (10.02.2018)

Mezi provinčními gaunery se obvykle necítím nijak zvlášť dobře, ale tentokrát mi s nimi bylo fajn. Patrně proto, že se hláškami ani bizarními situacemi nešetřilo a to mám rád. Kromě toho se mi dostalo poučení z chyb účinkujících, takže dealera přepadnu s lépe nabitým lukem, manželku sesadím z pozice úchylákova sexuálního lídra mnohem opatrněji, při trapné imitaci Elvise si dobře rozmyslím, kde si nechám zarovnat kotlety a nebudu prodávat trpaslíkům baseballové pálky. Navíc by mě určitě bavilo balit nahé krásky do amerických vlajek, ale každou neděli kvůli tomu v kostele zpívat Halulujá určitě nebudu. (03.09.2014)