Obsahy(1)
Celovečerný dokumentárny film o životnej ceste slovenského kardinála Jána Chryzostoma Korca - nástupcu, udržovateľa a ochrancu tisícročného cyrilometodského duchovného dedičstva Slovenska. "Môj život bol v mnohom mimoriadny... Môj život bol - povedal by som - nie bežný, stále bol čímsi zvláštny a v tom zvláštnom ja vidím Božie riadenie... " Týmito slovami kardinál Ján Chryzostom Korec opisuje svoj životný príbeh plný dramatických situácií. Už v období teologických štúdií ako jezuitský bohoslovec zažil násilie Barbarskej noci. Neskôr ako tajne vysvätený kňaz a biskup, ktorý si na chlieb zarábal tvrdou manuálnou prácou robotníka, tajne svätil bohoslovcov za kňazov. Štátna bezpečnosť jeho činnosť odhalila a v roku 1960 ho zatkla za údajnú vlastizradu. V tom istom roku bol vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 12 rokov väzenia, ktoré si odpykával v najtvrdšej 3.nápravno -výchovnej skupine určenej pre najťažších zločincov vo väzniciach v Ruzyni a vo Valdiciach u Jičína. Po prepustení v roku 1968 sa naplno zapojil do obnovy života Cirkvi v Diele koncilovej obnovy. V čase normalizácie mu odobrali štátny súhlas pre výkon duchovenskej činnosti, čím znemožnili jeho verejnú pastoráciu. Biskup Korec naďalej pracoval v robotníckej profesii - ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. Popri tom opäť tajne svätil kňazov a rozvíjal bohatú pastoračnú činnosti v oblasti kresťanských rodín a mládeže. Formou samizdatov vydal 70 knižných titulov a publikoval v samizdatových časopisoch. Stal sa hlavným pilierom tajnej cirkvi na Slovensku. Štátna bezpečnosť ho nepretržite sledovala a monitorovala. V období 70-80.tych rokov ho 23-krát bezdôvodne predvolala a vypočúvala. Viackrát sa mu vlámali do bytu, trikrát naňho neúspešne spáchali atentát, znemožňovali mu účasť na náboženských podujatiach, akými boli púte alebo Sviečková manifestácia. Biskup Korec na to reagoval listami prezidentovi republiky alebo rôznym verejným inštitúciám. Najznámejší je jeho 30-stranový list adresovaný vedeniu Československej televízii, ktorým biskup reagoval na tendenčný a lživý dokumentárny seriál "Kríž v osídlach moci". Po páde komunistického režimu v Československu v roku 1990 - takmer po 40 ročnom pôsobení v úlohe tajného biskupa - Ján Chryzostom Korec verejne zasadol na nitriansky biskupský stolec. "Pán Boh najlepšie vie, čo od každého jedného z nás očakáva. Dôležité je to, aby sme išli za tým, čo nám On naznačuje...", hovorí kardinál Korec v závere dokumentu a dodáva: "A ďakujem Pánu Bohu len za jedno, že ja som to všetko zvládol!" (oficiální text distributora)
(více)Recenze (3)
Dokument čo do spôsobu podania ničím výnimočný než celá rada ostatných, ktoré sa tu niekedy zvyknú označovať hanlivým termínom ,,hovoriace hlavy." Prekvapili ma však jeho účinkujúci. Nedávno zosnulý jezuita Karol Durček, odsúdený spoločne s Korcom bol naša vzdialenejšia rodina a dobre sa poznám s profesorom Róbertom Letzom, vedúcim katedry histórie na PdF UK. Na druhej strane mi mierne vadilo, že to by nebol František Mikloško (pod menovkou mal: laický spolupracovník) keby opäť raz nemal čo povedať v podobnom dokumente. Celé kardinálovo rozprávanie je však mimoriadne zaujímavé, zvlášť potom jeho osudy po prepustení z väzenia v časoch normalizácie. (4. hodnotenie, 2. komentár k filmu) ()
Životný príbeh jezuitu, tajne vysväteného kňaza a biskupa. Žiadna suchá prehliadka faktov. Prispieva k tomu dar reči pána Jána. Dokáže vtipne zaspomínať na väzenie aj eštebácke sledovanie. Odsedel si osem rokov v III. skupine vo Valdiciach (1960 - 1968). Rozprávanie príhodne prerušujú slová historikov i priateľov, archívne fotky a ukážky dobových dokumentov. Vznikol tak plastický aj pútavý obraz pána kardinála. Kardinálnej mýlky sa však Korec dopustil v závere. Začal obhajovať prezidenta Slovenského štátu. Nepodpísal vraj jediný rozsudok smrti. Také sú vraj fakty. Áno, sú. Ale sú aj takéto: Jozef Tiso podpísal Ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní židov. Zacitujem z neho dva paragrafy, 1 a 3: "§1: Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. a § 3 "(1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo SR. (2) Majetok osôb uvedených v ods.1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.". Takže fakty ešte raz, opisne, aby bolo jasné, čo Tiso podpísal. Podpisom uvedeného zákona Tiso zaručil Židom, že ich je možné kedykoľvek vysťahovať. Momentom vysťahovania alebo dobrovoľného odchodu popritom okamžite strácajú slovenské občianstvo a zároveň štátu pripadá všetok ich majetok. ()
Kresťanstvo na našom území nikdy nemalo ľahkú cestu. Bohu vďaka, že boží služobníci sa nevzdali a vydržali až doteraz. ()