Mary Reilly

Film, který je podle mého názoru dost nedoceněný. Julia Robertsová tu ukazuje úplně jinou hereckou polohu, než své zaběhané a obvykle plytké romantické naivky (Pretty Woman je výjimkou) a je výborná. V kombinaci s démonickým Johnem Malkovichem a s výsostně ponurým zátiším docílil Frears depresivní atmosféry napětí a strachu. Kdyby člověk neznal příběh „dr.Jekyll&Mr.Hyde“ a nevěděl, kam se bude film ubírat, bylo by napětí až nesnesitelné. Ano, jde o jednu z mnoha adaptací (byť, hodně volnou) známého příběhu, ale ten, kdo nebude úzkostně srovnávat s knižní předlohou, může být, tak jako já, velmi mile překvapen. (29.04.2004)

Spomienka na Marry Reilly je už trochu matnejšia, ale to by nebola, ak by bol film skutočne vydarený. Takto pôsobí skôr ako trochu zbytočný pokus vytvoriť ďalšiu variáciu na známu tému. Za zhliadnutie stojí, pokiaľ si chcete doplniť Frearsovu filmografiu a vidieť Juliu Roberts "nie zase až tak úplne krásnu", ako sme poväčšinou pri jej filmoch zvyknutí. Pri ďalšej tv repríze si dám reprízu aj ja. (09.01.2013)

Pointu příběhu všichni známe, takže na ní se divácký zážitek založit nedá. Ale na démonických výstupech Johna Malkoviche už ano a jeho monolog z Maryina snu je pravou ukázkou hereckého mistrovství. Julia Roberts je zde krásná a smutná a její zastřený pohled mi nedovolil nesoucítit s ní. Navíc Frearsovi se výborně povedlo vykreslit silně depresivní ponurou atmosféru domu i města a vytvořit tak netradiční pohled na legendární předlohu. (19.06.2006)

Na tento film som sa napriek zlým recenziám z doby premiéry (česká Cinema dala 4O%) tešil. Nie snáď, že by som zbožňoval Juliu Roberts (to ozaj nie), alebo nejako extra megalomansky uznával skúseného Johna Malkovicha. Ale mám rád temný, schizofrenický príbeh doktora Jekylla a jeho nevychovaného priateľa, nepredvídateľného a riadne nepríjemne tajomného pána Hydea. Ak sa dá, nenechám si ujsť žiadnu jeho filmovú verziu. Táto sa pýšila silným režisérom Frearsom a zaujímavým nápadom podať notoricky známy príbeh z pohľadu tichej slúžky. Práve tá na seba napriek svojej utiahnutosti strháva pozornosť. Julia Roberts bola v polovici 9O. rokov jednou z najväčších hviezd Hollywoodu (za film dostala skoro 9-miliónový honorár), ale v súvislosti s Mary Reilly sa ukázala istá malosť resp. nevyzretosť publika, ktoré ju v pre ňu atypickej, temnej a neromantickej polohe odmietlo akceptovať, takže sa z filmu stal prepadák (47-miliónový rozpočet vs. celosvetová tržba 12 miliónov). Pritom snímka disponuje fakt pekelne temnou, mrazivou a nepríjemne tiesnivou (v dobrom) atmosférou, pričom práve oná "zmena uhla pohľadu" má za pozitívny následok, že známe zvraty vnímame tentokrát trocha inak, dalo by sa povedať sviežejšie  a film vďaka tomu ide viac do hororu, keďže Dr. Jekyll je tu predsa len skôr za vedľajšiu postavu, vďaka čomu si démonický Malkovich mohol dovoliť luxus nevytŕčať z každého záberu; s jeho postavou je narábané opatrnejšie, minimalistickejšie a záhadnejšie, je to skôr tajomný muž v úzadí a to je super. Hoc postavu vymyslel a kultový román o ňom napísal R.L. Stevensom (Ostrov pokladov), snímka Mary Reilly je v skutočnosti adaptáciou knihy od Valerie Martinovej. (30.01.2009)

Kedysi ma tento film zaujal, neviem už, čím, pravdepodobne celkovým príbehom, pretože som ešte nemal prečítanú jeho predlohu. Medzičasom som Stevensonovu novelu prelúskal a zase na jej obsah z veľkej časti zabudol. Príbeh filmu ma teda teraz už nemal čím prekvapiť a hodlal som sa zamerať najmä na vzťahy postáv. V tomto ohľade ma to ale sklamalo. Film sa uberá pomalým tempom, mnoho sa nedeje. Nerozohráva sa ale príliš dramatickým spôsobom ani onen ľúbostný "trojuholník", ani mi nebolo dožičené preniknúť hlbšie pod povrch jednotlivých postáv. Problém samozrejme môže spočívať v mojej malej schopnosti nasať psychologické postrehy z málo explicitne vysvetľujúceho filmu, obávam sa ale, že skôr je to dôsledok neochoty tvorcov či konkrétne scenáristu trochu viac na diele zapracovať. Napr. postoj Mary k otcovi je iba naznačený v zaujímavej krátkej scéne z pohrebu. Pomerne otvorenou ponecháva film tiež podstatnú otázku motivácie dr. Jekylla k jeho výskumu; vystačiť som si musel s otázkou na Mary: "Nikdy ste netúžili po novom živote? ... Že by ste mohli robiť čokoľvek, čo by ste chceli, bez výčitiek svedomia?" - Ak film nielen po sujetovej, ale aj psychologickej stránke nevyniká, atmosfericky je takpovediac dokonalý. Takmer celý čas nás kamera vodí buď po tmavých priestoroch bohatého, ale kvôli majiteľovi s utrápenou tvárou, odmeranému správcovi a neustále neveselému služobníctvu stiesňujúceho domu alebo po špinavom, upršanom, taktiež tmavom a občas i krvavom (trh s mäsom) prostredí Londýna. Z tejto šedi a mĺkvosti sme vyslobodení iba raz a na chvíľu - a to pri návšteve falošne či povrchne rozjasaného verejného domu! Keď k tomu ďalej pripočítam zarasteného a svojskou "morálkou" vedeného pána Reillyho alebo chvíľku s chlapíkom, od ktorého mala prenajatý byt matka hlavnej hrdinky, ale najmä jednu z úvodných scén, keď o život krvavo prichádza budúci obsah taniera dr. Jekylla (presný význam tejto sekvencie pre filmový celok som možno nepochopil, bola ale v každom prípade impresívna), nemôžem nekonštatovať, že ako esencia ťažko definovateľnej depresívnosti je tento film naozaj pomerne majstrovským kúskom. Ak ho mám zhodnotiť celkovo, s ohľadom na (podľa mňa) odlišnú kvalitu troch zmienených rovín som na pochybách. Nechám sa ale po tejto svojej prvej repríze premôcť formou a prepáčim tomu slabší obsah: mierny nadpriemer... - Pomerne nevydarený je koniec, ktorý pôsobí veľmi otvorene, čo však zrejme nie je (iba) súčasťou "posolstva" filmu, ale (tiež) výrazom scenáristovej bezradnosti v úvahách, ako to "useknúť". Okrem toho pôsobí tam predvedená veľmi trikovomoderná scéna fyzickej premeny Hydea na Jekylla v surovo (pseudo)realistickom filme dosť cudzorodo. (04.03.2012)