Journey into the Depth of the Student's Soul
Československo,
1939, 88 min
Režie:
Martin FričKamera:
Ferdinand PečenkaHudba:
Roman BlahníkHrají:
Jindřich Plachta, Jaroslav Marvan, František Vnouček, Miloš Nedbal, Jaroslav Průcha, František Kreuzmann st., Ludvík Veverka, Vojta Novák, Jarmila Holmová (více)Obsahy(1)
Profesor přírodopisu Matulka, starý mládenec a věčný suplent, si z přehnané svědomitosti ani v pokročilém věku netroufá složit poslední státnici. Stále se mu totiž zdá, že ještě něco nezná, a tak by snad bez diplomu odešel i do penze. Naštěstí jsou tu jeho studenti, kteří sice dávají dobráckému učiteli pěkně zabrat, ale po nezodpovědné klukovině s bouchacími kuličkami, kdy se Matulkovi udělá špatně, se vzpamatují a s pomocí mladého profesora, někdejšího Matulkova žáka, připraví šlechetnou lest. Pod záminkou nákupu k doplnění školní entomologické sbírky ho vylákají ke zkoušce u laskavého profesora Vondráka. (TV Nova)
(více)Zajímavosti (31)
- V jednom záběru, kdy Kulík (Ladislav Pešek) hovoří na ulici, je v záběru pozadí ulice v Praze vidět vlajka s hákovým křížem. (Tomas.Hanus)
- Režisér Martin Frič a autor předlohy Jaroslav Žák se později stali velice dobrými přáteli a v dobách válečné krize spisovatel Žák dokonce posílal Fričovi zásoby cigaret, které tehdy byly špatně k dostání a byly velice drahé. (Redyx1)
- Ladislav Pešek (Kulík) později přiznal, že byl v reálném životě velice podobným studentem, který rád prováděl různé rošťárny a jednou rozčílil svého profesora natolik, že od něj dostal pořádnou facku. (Redyx1)
- Ve filmu si zahrálo 9 herců z filmu Škola základ života (1938). V obou filmech se objevili Ladislav Pešek, R. A. Strejka, František Filipovský, Josef Kemr, Vladimír Salač, Jaroslav Průcha, Jaroslav Marvan, František Kreuzmann st., Jarmila Holmová a Gustav Hilmar. (M.B)
- Ve filmu si zahrál Zvonimír Rogoz se svou dcerou Libuší Rogozovou. (M.B)
- Miloš Nedbal, který ztvárnil učitele francouzštiny, byl stejně starý jako Ladislav Pešek v roli repetenta Kulíka. Oběma bylo 33 let. (M.B)
- Autor předlohy, divadelní hry a scénáře a rovněž učitel Jaroslav Žák zvolil pro postavu profesora Matulky (Jindřich Plachta) svého kolegu učitele, který měl trému ze státní zkoušky. (M.B)
- (Profesor) Jaroslav Marvan byl v době natáčení o pouhých pět let starší než (student) Ladislav Pešek. (M.B)
- Zfilmováno na motivy knihy Jaroslava Žáka „Študáci a kantoři“. (M.B)
- V pôvodnom scenári bol hlavnou postavou septimán Jan Vaněk (Rudolf Hrušínský). Mal vo filme sláviť nakoniec veľké úspechy a mal dokonca skomponovať veľkú symfóniu, ktorá mala mať v závere filmu veľkú koncertnú premiéru v Rudolfíne. Vaněk sa mal stať veľmi slávnym skladateľom. (Raccoon.city)
- Pôvodne mal film režírovať Emil František Burian. Dôvod, prečo sa tak nestalo, nie je známy. V archívoch sa ale pôvodný scenár, podľa ktorého mal natáčať, zachoval. (Raccoon.city)
- Ladislav Pešek (Vojtěch Kulík) spomínal, že režisér Martin Frič si presadil, že sa bude filmovať v noci, kedy už herci neboli viazaní na divadlo a boli uvoľnení. Presadil si aj takú zvláštnosť, že počas natáčania sa nebudú používať klapky. Čo znamenalo, že sa ani nevedelo, kedy sa začína natáčať. Tím dostal režisér hercov do určitej atmosféry, kedy oni spomínali na svoje vlastné zážitky z vlastných školných čias. A prešlo to postupne do záveru obrazu podľa scenára, čím dochádzalo k veľa improvizáciám. (Raccoon.city)
- Scenárista Jan Kaplan prezradil ako to bolo s rodokapsom "Žlutý ďábel", ktorý číta septimán Antonín Peterka (R. A. Strejka) pod lavicou. Ide skutočne o reálny rodokaps, ale s názvom "Nečekané dobrodružství" od anglickej autorky Dorothy MacLeish, ktorá požívala umelecké meno Dorothy Black. Keby chceli použiť tento originál, museli by platiť nemalú čiastku autorke, proti čomu bola filmová spoločnosť Elektafilm, ktorá film financovala, a tak vymysleli malý podvod, čo by ich nestál nič. Prelepili polovicu spodnej úvodnej stránky rodokapsu "Nečekané dobrodružství" obrázkom, ktorý vytvorili grafici arabského bojovníka na ťave s názvom Žlutý ďábel a dokonca pridali aj autora, ktorého môžeme vidieť pri jednom detailnom zábere, kde je napísané Pierre Mac Larquey, čo bol v skutočnosti francúzsky herec Pierre Larquey, ale pridali tam vlastne iba ekvivalent mena režiséra Mac (Martin "Mac" Frič), aby neboli znovu problémy so zneužitím autorského mena. Scenárista Jan Kaplan ďalej prezradil, že takto upravený román mal ešte aj poradové číslo 191, čo bolo číslo románu "Nečekané dobrodružství". Ale to už neriešili, nakoľko dúfali, že diváci si toho vôbec nevšimnú. A ešte jeden nedostatok si nevšimli, a to, že prelepený obrázok bol krátky a v jednom detailnom zábere vidno pôvodnú originálnu spodnú lištu, kde je napísaný text: "V Obsahu Román: Nečekané dobrodružství D.Black." (Raccoon.city)
-
Ťažká matematická úloha, ktorú zadá septimánom profesor matematiky Vobořil (Jaroslav Marvan) mala tri otázky:
1. Určite typ kužeľosečky: 2x^2-4xy+6y^2+7x+1=0
2. Určite vrcholy a obsah štvorca opísaného elipse: 4x^2+5y^2+16x-30y+41=0
3. Aká je pravdepodobnosť, že osoba 40 ročná sa dožije 60 rokov? (Raccoon.city)
- Profesor matematiky Vobořil (Jaroslav Marvan) hovorí septimánom pred odovzdávaním polročných vysvedčení: "Tolik hrúzy co je v těchto deskách nebylo ani ve Smolných knihách ve středověku." Smolná kniha, tiež čierna kniha, popravčia kniha alebo krvná kniha, je historický termín pre súdnu knihu, ktorá bola vedená na (spravidla mestskom) súde vybavenom hrdelnou právomocou. Obsahuje záznamy výpovedí osôb podozrivých z hrdelných zločinov urobených dobrovoľne alebo pri výkone práva útrpného a záznam o vykonanej exekúcii. Smolné knihy sa ako špecifické mestské knihy sporného súdnictva objavili v období raného novoveku, najstaršie zachované smolné knihy pochádzajú z prvej štvrtiny 16. storočia. S ich vedením sa končilo za vlády Márie Terézie v tretej štvrtine 18. storočia. (Raccoon.city)
- Veľkého motýľa, ktorého profesor prírodopisu Matulka (Jindřich Plachta) ukazuje septimánom a tvrdí, že je to najväčší indický motýľ, sa volá Archaeoattacus edwardsii, alebo Edwardova atlasová moľa. Je to moľa patriaca do čeľade Saturniidae a podčeľade Saturniinae. Tento druh prvýkrát opísal Francis Buchanan White v roku 1859. Ide o jeden z najväčších druhov motýľa na svete a najväčšieho ázijského nočného motýľa s rozpätím krídel až 25 centimetrov. Tento druh sa vyskytuje v Himalájach (India a Nepál), Vietname, Mjanmarsku, Bhutáne, Malajzii a na Borneu. (Raccoon.city)
- Tri týždne premietali film v troch premiérových kinách a už 10. novembra 1939 vytlačili Ľudové listy článok s titulkom 46 777 divákov videlo Cestu do hlubin študákovy duše. (Raccoon.city)
- Jaroslav Žák priznal, že titul jeho diela je obmenou v tej dobe veľmi populárnej knihy francúzskeho autora Louisa Ferdinanda Célina: "Cesta do hlbín noci". (Raccoon.city)
-
Profesor Vobořil (Jaroslav Marvan) sa pýta septimána Peterku (Richard A. Strejka) ako znie Kosínusová veta. Ten odpovedá: "Kozinova věta zní: Lomikare, Lomikare, zvu tě na boží súd...Hin se hukáže!" Správna odpoveď mala byť: "V trigonometrii sa kosínusová veta používa na výpočet dĺžky strany, pričom poznáme veľkosť uhla ležiaceho oproti strane a dĺžku zvyšných dvoch strán (ktoré zvierajú tento uhol)." Takisto definícia Kozinovej vety, ktorá je z románu J.Jiráska "Psohlavci" znie presne takto: "Lomikare! Lomikare! Do roka budeme spolů stát před súdnú stolicí Boží, hin se hukáže kdo z nás.“
(Raccoon.city)
- Budova, z ktorej vychádza profesor Matulka (Jindřich Plachta) po zložení štátnej skúšky, bola v dobe natáčania a stále ešte je Umeleckopriemyslové múzeum. (Raccoon.city)