Dům u hřbitova

Typickej horor ze sedmdesátejch a osmdesátejch let se skvěle strašidelnou hudbou a totálně krutejma gore efektama. Ostatně režisér si to fakt dával a skoro bych až řek, že se v těch brutálně kravejch, až skoro nechutnejch scénách vyžíval, něco jako Peter Jackson v Braindeadu. Co se týká příběhu, tak už sem určitě viděl lepší, ale o napjatou atmosféru fakt neni nouze a tak i když sem se teda moc nebál, tak sem si ten horor docela užil, teda až na toho kluka, toho sem nesnášel od prvního záběru, ten jeho hlas píštivej byl naprosto šílenej, ale nakonec i na něho sem si zvyk (10.07.2007)

"Nikdo neví, zda jsou děti zrůdami nebo zrůdy dětmi"..A nikdo neví, jestli se ještě někdy narodí režisér, který bude točit horory přesně podle mých představ, plné hrůzy, krve, temného a skličujícího prostředí a vždy ho nějak okoření, aby dostal tu špičkovou chut'. Dr. Jacob Tess Freudstein je neskutečně úžasná hororová postava, zaslouží si obdiv stejně jako tento film pro svou genialitu. Krásné splynutí atmosféry 19. století do osmdesátkové současnosti :). Srdce mně bije ještě ted'.. (12.05.2010)

Ponurá atmosféra a prostredie starého domu v blízkosti zanedbaného cintorína - miesto, ktoré je opradené obskúrnou povesťou - to sú dobré predpoklady pre dobrý horor. V tomto nádherne gotickom prostredí sa okamžite pretnú dva svety: svet mŕtvych zo suterénu, ktorý je prepojený s cintorínom so svetom živých z domu, ktorí sú tým pádom v smrteľnom ohrození. Fulci nenechá nič na náhodu a prakticky od začiatku zobrazuje násilie a vraždy veľmi explicitne. Niektoré gore naozaj treba predýchať a myslím, že by obstáli aj v súčasnosti. Tempo príbehu plynie pomaly, ale iste. A smerom k záveru je nezadržateľne vygradované. Navyše, Fulci až do konca pracuje s tajomstvom. Svoju nezastupiteľnú úlohu zohráva aj obsedantná hudba W. Rizzatiho. Herec Paolo Malco v roli dr. Boyla je charizmatický, Catriona MacColl ako jeho manželka sa pre tieto filmy jednoducho narodila. (30.07.2010)

Zoberte si ktorúkoľvek fotografiu imaginatívneho a surrealistického fotografa Jiřího Severa. Prvý pohľad: Registrácia reality. Druhý pohľad: Subjektívny dokument. Pohľad tretí: Vzrušujúca mágia istého genia loci. Niekto je disponovaný vnímať tretiu rovinu, senzibilite iného môže byť úplne cudzia, čo však neznamená, že by objektívne nejestvovala a dobre nefungovala. Sever hľadá krajnú polohu reality, pri ktorej je ešte schopná pôsobiť imaginatívne. Teraz si vezmite ktorýkoľvek film Lucia Fulciho. Prvý pohľad: Prezentácia brutality najhrubšieho zrna. Druhý pohľad: No, tak hrozný brak zachraňujú od hrobu len slušne prevedené špeciálne efekty. Pohľad tretí: Číra hrôza odrazu exploduje a ovzdušie sa napĺňa preludnou atmosférou nočných môr s celým ich deviantným čarom. Fulci hľadá krajnú polohu reality, pri ktorej je ešte znesiteľná. Nenapodobiteľne skľučujúcu atmosféru bezmocnosti a blížiaceho sa desu však spomínanou brutalitou (schopnou vyvolať akurát odpor) rozhodne nenavodzuje. Jeho filmy z obdobia okolo 1980 síce nedisponujú estetizáciou hrôzy ako je to u Argenta, bezohľadnosť pri rafinovanom navodzovaní extrémnych emócií je však u Fulciho nezabudnuteľná. Mimochodom, Dom pri cintoríne disponuje tak hustou depresívnou a melancholickou atmosférou výdatne podporenou molovým hudobným sprievodom (Walter Rizzati), až je to nenormálne. V žiadnom inom horore čosi také nenájdete. Šokujúci unikát. (24.10.2004)

Spolu so Zombi 2 to najlepsie co som od Fulciho videl. Film ma celistvejsi pribeh ako je zvykom, mnoho az neprijemne stasidelnych scen a co ma potesilo najviac, gore efekty vypadaju na rozdiel od jeho inych filmov velmi (naozaj velmi !) realistcky. Co sa mi naopak nepacilo je, ze vo filme je citit prilisnu neoriginalitu a inspiraciu inymi filmami (okate podobnosti s Kubrickovym Shining) a preto som tu akosi nedokazal najst nejaku "poznavaciu" atmosferu. Co sa vsak tyka gore scen, tento film nema obdoby. A este jedno plus - skvely epilog. (7.5/10) (26.01.2008)