Tajemství

Záhadný utečenec sa zjaví u dvoch neortodoxných intelektuálov z Paríža, ktorí sa rozhodli opustiť stres a ruch veľkomesta a žiť v kľude na vidieku. Bez nejakých veľkých morálnych pochýb prijmú človeka prenasledovaného mocou a dajú sa ním ovplyvniť až na cestu za útekom. Pochybnosti stúpajú, žena sa nevzdáva, je na stope nebezpečnému šialencovi. Všetko nebezpečenstvo, zdá sa bude zažehnané. Alebo je všetko inak? Záverečný obrat nasadzuje celému dovtedajšiemu pomerne jednoznačnému priebehu tŕňovú korunku nevysvetleného tajomstva, neodhalenia príčin. A to je v poriadku, tak to má byť. Divák sa môže len domýšľať, ako to vlastne celé bolo. Excelentný záver, ani vychýrení herci v hlavných úlohách - Noiret, Jobertová, Trintignan (slávne francúzske herecké trio ) - žiaľ nedokážu spasiť predchádzajúci dej, ktorý bol značne konvenčným príbehom o pomoci mužovi na úteku. A tak pointa, hoci celku pomáha, nevytiahne celok do kvalitatívne vyšších vôd, než do lepšieho priemeru. (19.08.2020)

Tri herecké esá a k tomu navyše Enrico a Morricone. Tabuľkové predpoklady vynikajúce. Vôbec som nepredpokladal, že z toho vyjde slabý nadpriemer. Dúfal som, že spomeniem výrok Woodyho Allena (Ak ste paranoik neznamená to, že po vás nikto nejde) nadelím aspoň štyri hviezdičky a ostane. mi uznanie a pekné spomienky. A predsa! Herci nesklamali i keď JLT som videl aj v lepších úlohách a Morricone sklamať nedokáže. Najviac mi prekážala akási neujasnenosť, až chaotickosť filmu. Pokiaľ to bol zámer (lebo Enrico je dobrý režisér a tieto výhrady by nemali ísť na vrub jeho neschopnosti), tak je to takmer na úrovni pohŕdania divákom. Škoda. Nebolo by treba veľa zásahov, aby sa film prečistil a nebol by iba pre tvorcov, ale aj pre divákov. (13.08.2019)

Ze začátku to mělo slušnou atmosféru, chvílema to bylo i napínavý a vypadalo to, že se bude jednat o nějakej (polo)zapomenutej klenot. Ale pak se to celý úplně zasekne a už se to nikam dál neposouvá. Dál už jenom sledujete blábolení třech postav. Navíc se tam všichni dost často chovali jako úplný pitomci. Co jsem zatim viděl filmy od režiséra Roberta Enrica, tak mi u všech připadalo, že se z toho prostě dalo vytřískat víc. (05.11.2022)

No ono těch vodítek kdeže je ta pravda se ve filmu nachází povícero (klíč už v rozhovoru co vede Jean-Louis se svou něco hned po útěku z blázince),- je to předvídatelný a né že ne.Ono jde spíš o tu paranoiu co se tak hezky vine evropou posledních padesát let a co hlavně v šedesátých a sedmdesátých letech právě francouzi (a italové) uměli v některých filmech (třebaže i melodramaticky,ale co..)pěkně podat.Tak jako tady. K tomu tři moji oblíbení herci (sice občas vypadají jako by rejža už zase nedorazil). Takže nadprůměr.Ovšem. (29.10.2011)

Jean_louis Trintignant /Atentat v Parizi, Muz a Zena, Konecne nedele/ v roli akehosi Davida, ktory usiel zo psychiatrickej liecebne a istej rodine tvrdil, ze bol muceny. Na tomto sa rozbehol film. Teda nemyslim si, ze Trintignant stal o sucit, to urcite ne. Ale mal zaujem o film, a to je super. Film ani nema ucelenu dejovu liniu, je to len sled volnych asociacii, vybornych dialogov a exterierov. Skoda, ze cesko-slovenske televizie film ignoruju, ide fakt opresvedcive dielo, skor pre artove hnedopichy nez pre fundov strhujuceho deja a namakanej akcie. 92 % (04.07.2017)