Sword Art Online

"I'd rather stay the way I am until the last moment. Even if a monster beats me and I die. I won't lose to this game or this world, no matter what." Sword Art Online je vrámci anime komunity notoricky známy pojem, ktorý zohral významnú úlohu pri utváraní žánru Isekai (a z menšej časti aj LitRPG), čo sa animovanej tvorby týka, samozrejme nemám na mysli mangu. Avšak aj napriek svojmu kruciálnemu významu a dopadu, ktorý ešte do dnešných dní vplýva na mnohé anime kúsky, sa v konečnom dôsledku jedná o celkom zvláštny a kontroverzný fenomén, ktorý sa stáva pomerne častým terčom vyhrotených debát. Keď mám pravdu povedať, tak ma trošku nepríjemne udivuje, aký obrovský hate sa zniesol práve na toto anime, i keď na druhú stranu chápem jeho odporcov, aj sa čiastočne prikláňam k poniektorým vecným a racionálne podloženým argumentom - tie však v konečnom dôsledku nijak neformujú môj finálny názor na ono dielo. Verím, že bohate stačí len zopár epizód (prvé 2) tohoto anime počinu a bude vám viac-menej jasné, na čom ste... či je SAO určené práve vašim očiam - buď si ho okamžite zamilujete alebo v opačnom prípade ho budete nadosmrti preklínať, vážne si nemyslím, že je niečo medzitým. Ja našťastie spadám do tej prvej kategórie a prinajmenšom (nielen) prvá séria ma svojim spracovaním neskutočne očarila. SAO prichádza s velice osviežujúcim, nevšedným nápadom, ktorý kombinuje aspekty videohier s anime šablónami. Myšlienka je to v tomto ohľade rozhodne pozoruhodná a len pri premyslení na to, akými rôznymi smermi by mohlo dôjsť k jej samotnej realizácií, pociťujem mierne závrate. Len sa priznajte, neboli by ste aspoň trošilinku zvedavý, keby ste mohli vidieť na vlastné oči, ako by vyzeral na obrazovkách esenciálny herný prežitok, v ktorom sú postavy nielenže nútené sa podriadiť, ale takisto si i osvojiť osobitné herné mechaniky? No neznie to zaujímavo. Nevravte mi, že nie. Z tohoto námetu jednoducho srší takmer nekonečný potenciál a v čisto teoretickej rovine takýto koncept prináša neobmedzené možnosti. Sword Art Online sa s týmto konceptom a videohernou tématikou popasuje vcelku slušne, konieckoncov, keď to zúžime iba na základnú premisu, ktorá rozpráva príbeh o 10-tisícov hráčov prenesených do virtuálnej reality, kde si náhle všetci uvedomia, že v nastaveniach hry chýba funkcia „log-out“, a tak proti svojej vôle zostávajú uväznení vo vnútri vražednej videohry (kde smrť v hre znamená smrť aj v reálnom živote) a jediná ponúkaná cesta úniku je hru dohrať až do zdarného konca, čiže dokončiť všetkých 100 levelov v Aincrade; tak už len tá z tohoto nápadu vytrieskala to pomyselné maximum. Ďalším veľmi silným a pozitívnym indikátorom toho, prečo SAO tak nápadne pripomína herné konvencie, je jeho samotný tvorca, ktorý vskutku viac ako scenáristom je vášnivým hráčom videohier, a je to na tomto projekte veľmi cítiť. K jeho scenáristickým schopnostiam sa radšej nechcem vyjadrovať, pretože ono to fakt nie je o tom, ako je to napísané (a áno, príbeh samotný je miestami deravý, nie úplne dotiahnutý do konca a plný nelogickostí), ale ako je to podané. Zážitok je to o to viac pocitový, extenzívny, tvorca/-ovia sa snažia zachytiť a následne nám divákom predať jednotlivé herné výjavy - zhmotniť ich na našich obrazovkách... intenzívne navodzujú pocit, ako keby sme v ten daný moment hrali nejakú MMORPG hru. Tento jedinečný feeling, ktorý som pri sledovaní Sword Artu pociťoval na vlastnú kožu, je z tohoto hľadiska skutočne nezameniteľný. Takýto prístup od tvorcov je mi skrátka velice sympatický. Každopádne, najväčší kameň úrazu v prípade SAOa nastáva práve v tom, aké veľké očakávania od neho ľudia vo skutočnosti majú. A nejde ani vyslovene o mieru hype, ako skôr o iluzívny dojem a predpojaté predstavy, ktoré môžu byť na míle vzdialené od reálnej skutočnosti. Už teraz vopred viem povedať, že to, ako je toto anime poňaté, zaručene nesadne každému - obzvlášť fanúšikom akčných videohier. Hoci Sword Art Online disponuje hromadou akčných scén, ktoré stavajú na herných základoch, a takisto vo veľkom vsádza na najrozličnejšie herné mechanizmy, questy, XP úlohy, levelovanie, dungeony, miestnosti s bossmi, či dokonca klany a guildy, tak v svojom princípe tieto atribúty plnia funkciu pozlátka, je to iba korenie, ktoré vylepšuje chuť z celkového pôžitku. Ale pokiaľ budete od tohoto anime vyžadovať výhradne akciu a príbeh čisto akčného rázu, tak SAO vás neskôr sklame, pretože táto show skutočno není (iba) o tom. Podstatne viac sa príbeh sústredí na charaktery, na ich vývoj, povahu a vzťahy, aké medzi nimi panujú. Je tu veľa romantických, ľúbostných chvíľ, i trochu toho harémovania, a v neposlednom rade podnetných momentov, ktoré vzbudzujú neuveriteľné spektrum emócií. Románik medzi Kiritom a Asunou je neskutočne roztomilý a vtipný, opäť niekomu môže prísť až príliš moc naivný a teenegerovský, ale čo iného asi tak čakať od teenegerov, ktorí sami nevedia, čo si jeden k druhému môžu vlastne dovoliť. No a vidieť Kirita a Asunu sa vzájomne dopĺňať počas priebehu bojových sekvencií bolo proste božie. Každopádne, aj napriek výdatne epickej akčnej stránke som predsa len mal na Sword Artu najradšej tie hrejivé chvíľky, intímne momentíky, kedy sa prakticky (zdanlivo) nič nedialo. Tu by som chcel predovšetkým poukázať na tie komornejšie epizódky (napr. varenie, pobyt na chatke), kedy sa síce príbeh príliš neposunul dopredu, to sa však nedá povedať o postavách, ktoré počas ich trvania charakterovo rástli, pretvárali sa a rozvíjali svoje vzťahy. Ach, s akou radosťou a blahom spomínam na našu milovanú idylickú rodinku: mama Asuna, papa Kirito a dcérka Yui... zbožňujem ich! No dobre a teraz osobitne k postavám seriálu, miernych spoilerov sa však nevyvarujem špecificky v prípade ústredného protagonistu série, Kirigaya Kazuta. Tiež známy pod prezývkou Kirito, ktorý na prvý dojem pôsobí dosť záhadne a temne, avšak čím viac času s ním strávime, tým väčší dobrák sa z neho stáva. Hlavnému hrdinovi seriálu Kiritovi je vyčítané naozaj všeličo.... že nie je nejak zvlášť dobre prekreslený... že je nudný... že je overpowered a k tomu ešte nezaslúžene (jediný z celého Aincradu disponuje schopnosťou narábať s dvoma mečmi súčasne, keďže sa osvedčil ako najlepší šermiar v hre)... či to, že bez žiadnych väčších pričiň, než skrátka preto, že je milý k ostatným, sa začnú okolo neho zhlukovať doňho zaľúbené ženské postavičky - jednoducho a stručne povedané harém. Skutočnosť je však podľa môjho názoru veľmi subjektívna a môj pohľad na vec sa v základoch diametrálne odlišuje od iných. Osobne to vidím tak, že Kiritov charakter mnohí skrátka nepochopili, nakoľko je omnoho komplexnejší, než mu býva zväčša prisudzované. Za prvé, nie je to žiadny dobrák od kosti, jeho charakter sa v súlade s časom strávenom v hernom prostredí nepretržite vyvíja a mení, i jeho postoje a názory sa primárne odvíjajú a formujú paralelne s tým, aké nové skúsenosti nadobúda. Jeho dôvody boli od počiatku Aincradského incidentu často sebecké a išlo mu v prvom rade o vlastný krk. Prvý zlomový okamih v jeho osobnosti nastane až vtedy, keď na seba vezme pozíciu Beatera, čím sústredí všetok hate a zášť na seba, aby tým ochránil ostatných beta testerov pred diskrimináciu. V tu chvíľu sa z neho stane sólista, ktorý sa nie s príslušnou láskou a dôverou paktuje so zvyšnými hráčmi. Lenže táto jeho sólo pozícia stavia do roviny nebezpečia jeho spoluhráčov, zvlášť keď pred nimi začne skrývať svoju skutočnú silu. A až keď kvôli jeho chybám začnú umierať okolitý hráči, tak ho akútne zasiahne ťaživý pocit viny, čo sa zažne odrážať aj na jeho skutkov - totižto sa prestane starať len o sám seba a začne sa zastávať slabých a nevinných. V každom prípade, ten hlavný dôvod, prečo dať Sword Artu šancu, je postava Asuny ♥. Rusovláska Yuuki Asuna mi bola od samotné začiatku neskutočne sympatická, je pohľadná, milá, láskavá a očarujúca. Aj ich dcérka Yui má veľmi zlatulinký hlások. I Kiritova mladšia sestra Suguha a.k.a. Leafa je tiež veľmi svieža a dobrosrdečná postava. Asada Shino a.k.a. Sinon zase oplývala velice zaujímavou, ale smutne krutou minulosťou a jej psychické stavy boli viac než len pôsobivé. Alice Zuberg je naprosto božská, cool a badass postava, ktorú mám snáď spolu s Asunou vôbec najradšej. Jo a Alice je nesmierne rozkošná, keď sa hnevá alebo červená. K mojím obľúbenkyňam tiež patrí Konno Yuuki, najlepšia šermiarka v ALO (ALfheim Online)!... i Yuna a Quinella. Eugeoa som mal taktiež hodne rád. Klein, Lisbeth, Silica boli tiež fajn. Čo sa žánrového zaradenia Sword Artu týka, tak áno, je to isekai, ale keby som sa mal držať toho viac tradičnejšieho žánrového rozdelenie, tak musím povedať, že anime SAO osciluje na hranici sci-fi a fantasy. Počas doby pozeranie som pokladal za mimoriadne fascinujúce, ako najrozličnejšie aspekty oboch zmienených žánrov presakujú do príbehových árch a zápletiek, niekedy sa dej viacej sústredil na virtuálnu realitu, či AI (Artificial intelligence), inokedy zas na Sword & Sorcery propriety. Aj prostredie sa pomerne frekventovane obmieňalo, raz išlo o fantasy stredovek, inokedy zas o dieselpunk, či cyberunk, a pokračovanie Alicizationu zase predznamenáva kozmický vek, čiže space operu. Na tejto anime show bolo vážne senzačné, akým spôsobom bola každá séria, ba dokonca každý arc, iný a jedinečný. Nová séria vždycky v preklade znamenala nový otvorený svet nepredaných možností, a ruka v ruke s tým i ďalší výnimočný a nezameniteľné zážitok. V súvislosti s týmito rozmanitými virtuálnymi podmienkami som neprestával byť zakaždým fascinovaný iluzívnym dojmom reality. Sword Art Online svojim myšlienkovým presahom nespočetnekrát sa pokúsil odzrkadliť spoločnosť i sociálne pomery vrámci nej. Totižto väčšina príbehových oblúkov sa sústredí práve na problematiku virtuálnej reality a dáva do kontrastu realitu s VR, no a v neskoršej fázy (narážam na film Ordinal Scale) sa do toho ešte pripletie aj AR. Naanimované je toto anime nadmieru podmanivo, neobyčajne sa mi páči ten art style a grafika. Hudobnú zložku, jej jednotlivé motívy a podkresy, by som bol schopný ospevovať donekonečna. Pokiaľ mať rád Sword Art Online nevyhnutne znamená zatvoriť sa do svojej autistickej bubliny a žiť na fantazijnom obláčiku, tak tento údel s veľkou radosťou a ochotou podstúpim, pretože som mojej láske k SAO jednoducho prepadol. Milujem ten svet, milujem ten príbeh, milujem tie postavy, milujem na tom naprosto všetko, so všetkými pozitívami a negatívami. Na záver tu nechcem robiť žiadne predčasné prehlásenia, že ide o najlepšie anime, aké som kedy v živote videl, i keď kľudne by som aj mohol,... zatiaľ je na to ešte z mojej strany priskoro, nakoľko s anime ešte len začínam, takže nemám s týmto druhom média dostatočné skúsenosti, takže si nechám toto vyhlásenie radšej na neskôr, hoci to tak v tomto momente reálne pociťujem. Najobľúbenejšie postavy: Asuna, Alice, Sinon, Kirito, Eugeo, Yui, Suguha, Yuuki, Yuna, Quinella a Bercouli . Najobľúbejšie arcy: 1. Aincrad, 2. Mother's Rosario, 3. Ordinal Scale, 4. Fairy Dance, 5. Alicization, 6. Phantom Bullet, 7. Alicization – War of Underworld Part 2, 8. Alicization – War of Underworld Part 1, 9. Arc Calibur. TOP openingy: 1. Crossing Fields, 2. RESISTER, 3. ADAMAS, 4. Resolution, 5. Innocence, 6. Ignite, 7. Courage, 8. ANIMA. TOP endingy: 1. Unlasting, 2. Iris, 3. Forget-me-not, 4. Yume Sekai, 5. Overfly, 6. Shirushi, 7. Starter, 8. No More Time Machine, 9. I will... Best Song: Niji no Kanata ni ...a na koniec menší bonus venovaný Yune. (14.03.2022) (méně) (více)