Tichý experiment

The Quiet Ones ma v podstate oslovil iba prostredím, v prvom rade na univerzitnej pôde a neskôr v tmavom nepríjemnom baraku. Tiež ma oslovil atmosférou - nehovorím však o atmosfére v podobe napätia, strachu a podobne (tá bola veľmi dlhý čas na nule, následne trošku gradovala, no len jemne), ale skôr o atmosfére vyplývajúcej z prostredia, hercov a roku (taká tá typická chladná, strojená, nevrlá britská atmoška, tá sa mi vždy páči). Čo sa týka námetu na film - v prvej polhodinke mi nejak nešlo do hlavy o čo vlastne tým ľuďom ide, potom som si to poskladala a príbeh ma nezaujal (hoci vyvrcholenie ohľadom Evey celkom ušlo). Film stavia prevažne na atmosfére (ktorá ako som povedala nedokázala vzbudiť napätie, či strach) nie na krvavých alebo šokujúcich záberoch. Ako celok ma The Quiet Ones bohužiaľ veľmi neohúril. (29.09.2014)

Bohuzel je to jeden z tech filmu, kde vsechno splyva. Je to mistama dost neprehledne a v jedne chvili se dej zastavi a preslapuje na miste a divak ztraci zajem o nasledujici udalosti. Mistama vas zvuk ohlusi a tak se leknete, ale jinak nas neceka nic co jsme v poslednich letech nevideli nejmene petkrat. (21.05.2014)

Zvedavý profesor a jeho výskumnícky tím začnú študovať dievča pri ktorom sa sústreďujú podozrivé energie, snažiac sa objaviť prítomnosť niečoho neprirodzeného, čo ale nemusí skončiť podľa ich predstáv... Zľahka inšpirovaný parapsychologickým experimentom zo 70. rokov, dobovo zasadený a štýlovo natočený kúsok v duchu starších hororov, avšak obohatený o moderné found footage spracovanie, ktoré ale našťastie nezožralo celý film a je tu využívané vcelku rozumne. Nemôžem síce povedať, že by to bola nejaká bomba, alebo že by to vydesilo, či ponúklo niečo špeciálne, ale bavil som sa. Proste to bol príjemne natočený a dobre pozerateľný retro horor. (21.05.2014)

Štúdio Hammer sa v novom tisícročí snaží o ďalšiu renesanciu. Občas to vyjde ( ŽENA V ČIERNOM ), no a občas nie. A tým nie, je práve TICHÝ EXPERIMENT. Opäť sa snaží vsadiť na dobové zasadenie príbehu, ale ten moderný plášť do ktorého je oblečený ( čiastočný found footage ), kazí dojem. Atmosféra mu tým pádom uteká ( staré hammerovky aj napriek niektorým chybám, stále obsahovali úžasnú atmošku ) a chybu robia tvorcovia aj tým, že sa prílišného napätia boja. Ale veď prečo? To minimum scén, v ktorých sa hororom konečne stáva hororom, sú veľmi vydarené. A mať Ticháčkovia takých sekvencií viac, Hammer môže byť na seba opäť hrdý. (09.12.2014)

Tichý exkrement je doslova a do písmene film o hovně nebo spíše o mrdu. Že je to levnější než výprodeje u strejdy Wanga po vánocích, to mi nevadí, občas prostě finance nejsou, ale ten zbytek mi už vadí. Co vypíchnout jako první? Děj. Celej film se děje, že většina postav se chová, že se nic neděje zatím co se děje. Postavy - Jedna lepší než druhá a každej si najde svého favorita máme tu totiž - Blondýnu, která mrdá koho může až jí z toho začne mrdat. Brunetu, kterou nemrdá nikdo, ale jí mrdá ostošest. Profesora co se rád poslouchá a mrdá blondýnu. Blonďáka, co mrdá blondýnu. Kameramana co chce mrdat brunetu. Jo a pak maj všichni společnej cíl - vyléčit brunetu, aby jí už nemrdalo. Jenže jim z toho nakonec začne mrdat. A bruneta na konci vymrdá se všema. Jinak to má hloubku a člověka to nutí se zamyslet jestli ten promrdanej čas neměl trávit nějak jinak. Třeba mrdáním. (27.08.2016)