Horsehead

Keby bol aj samotný dej, ktorý je ukrytý pod celým tým povrchom a treba sa k nemu dostať o niečo lepší, bol by som určite spokojnejší, keďže toto mi neprišlo zase až tak zaujímavé, ako som spočiatku čakal. Ale inak som dosť spokojný, je to správne bizarné, surové a temné, presne, ako som aj od francúzskej produkcie očakával, ale aj dostatočne nápadité, inteligentné a podporené výbornou atmosférou, ktorá ma vtiahla a nepustila. Navyše nesklame ani skvelý vizuál, sympatická hlavná hrdinka a výrazným kladom je aj hudba, ktorá niektorým sekvenciám dodáva silný náboj. Tu je jednoducho stále na čo pozerať a nad čím premýšľať. Tvorcovia tu mali svoju víziu, ktorú sa im aj podarilo ideálne previesť, takže v tomto ohľade si nemám na čo sťažovať. Podobných filmov nie je nikdy dosť. 72% (16.06.2015)

Kdepak, tohle ne. Film by klidně mohl být prequelem Lords of Salem, protože oba filmy mě téměř utrápily k smrti. Větší horor jsem zažívál já v posteli při sledování, kde jsem se převrácel ze strany na stranu, bouchal hlavou do stěny, okusoval si nehty a v hlavě honil myšlenku, proč ten film kurva ještě neskončil. Neuvěřitelná NUDA, která je ke všemu tak hypnoticky a nezajímavě natočená, že nebudete vědět a znát ani podstatu filmu. Francie upadá rok od roku a časy jako Inside a Haute Tension nejspíš vymizely. Jediné, co zde stálo za zmínku byl závěr, kde se ten podivný kůň celkem hezky rozpadl, ale jinak mě tahle fantasmagorie minula křížem krážem. Omlouvám se. 25% (20.05.2015)

Surreálna, fantazmagorická, mindfucková a skladačková hororová jazda. Tento horor plný symboliky a snovej alegórie si buď zamilujete alebo ho pošlete do horúcich pekiel. Ohromne sa mi páčilo, ako sa hlavná dejová kostra okolo temného tajomstva rodiny Jessicy nakoniec vyskladala, síce náročnejším, ale celkom uchopiteľným spôsobom. Horšie to bolo v samotnej symbolike a alegórii snov. V tomto smere ide o čistú fantazmagóriu a náročnú záležitosť. Až to miestami otravuje, no zároveň aj láka. Každá postava, vrátane niektorých predmetov, má v Jessicyných nočných morách svoj vlastný symbol a odhaliť ho je často takmer nemožné. Napríklad som nerozlúskol (nemám istotu) symbol samotného vlka, vie to niekto? Odhliadnuc od samotnej obsahovej stránky nemôžem opomenúť zaujímavú formu natočenia, ktorá aj spolu s perfektnou muzikou dokáže v niektorých chvíľach divákovi poriadne hororovo podkúriť. Takže komu sa nepáči dej a obsah snímku stačí, ak sa len nechá unášať do hlbín podvedomia hlavnej hrdinky a peklo si príde po neho aj samo. Po druhom pozretí nevylučujem aj piatu hviezdu. 85/100 (29.06.2015)

The Ganzfeld Haunting a Insidious dokopy. Dievča sa sfetuje (The Ganzfeld Haunting) a potom blúdi vo svojej mysli s lampášom (Insidious). Zjavuje sa jej babička, ktorá vyzerá o 20 rokov mladšia ako matka dievčaťa. Ale úprimne sa tej babe nedivím, že sa radšej prechádza vo svojich snoch, pretože keby mám žiť s tak odpornou matkou, tak sa tiež radšej sfetujem a blúdim vo svojich snoch a hladám kardinála s konskou hlavou. Na konci filmu je naozaj brutálna hudba takže koniec som si vážne užil. (13.06.2015)

Horseshit. V súčasnosti nie je problém za lacný peniaz nakrútiť profesionálne vyzerajúci film - dokážu to aj amatéri na kolene. Taktiež nie je problémom cenzúra. Sex, násilie, či hocijaké zverstvá už pohnú len babičkami na Orave. Bežný divák je už voči tomu imúnny. Napriek tomu (či práve preto?) je žáner horor v posledných 15-20 rokoch tragickým príbehom tvorivej vyčerpanosti a klišé, čoho je Horsehead dokonalým príkladom. Je to klasický mix totálnej neschopnosti rozprávať príbeh a budovať postavy a odviazanej fantasmagorickej exhibície bez hraníc. Hranice snových scén majú byť práve v príbehu a v postavách. Na efekt hrané snové pasáže sú len režisérskou masturbáciou, ktorou zakrýva neschopnosť vymaniť príbeh z nezmyselného kŕču a premeniť postavy z bábok na skutočné ľudské bytosti. A to je tá hrozná tragédia dnešného žánru horor. Naliňajkované ľakačky, samoúčelný vizuál a klišé tématika ešte dobrý horor nerobia. (22.05.2015)