Kandidát

Zajímavé téma, jak lze pomocí reklamních praktik vytvořit ideálního kandidáta na prezidenta, avšak zcela nedotažený a ve všech směrech. Zbytečné zdlouhavé rádoby postmoderní záběry s postmoderními filtry, záběry o ničem, nijak nerozvíjející děj. Skutečně klíčové scény jsou zde asi tři, a mezitím si musíme vždy dvacet minut počkat a přečkat balast a řeči o ničem. Zvuk je mizerný, hercům není rozumět, všudypřítomná hudba, bubny přehlušují dialogy a často nastoupí v nejméně vhodné chvíli. Herci pateticky přehrávají, emoce jim tedy nijak moc nevěřím. A ten konečný zvrat, ach ouvej. Další moje výhrady napsal uživatel Illioplius, jen bych je opakoval. (18.01.2015)

“Slovensko ste vy…“ aneb síla médií v přímém přenosu. Vynikající návod, jak vyrobit dokonalého prezidentského kandidáta z naprosto neznámého člověka. O něj, o kandidáta, tu jde ovšem až na posledním místě. Pro mě nečekaně hodně slušná thrillerová parodie na současné politické a mediální praktiky. Jestli to tak opravdu funguje, pak nás potěš Pánbůh nebo raději příroda… Filmová výzva 2015 – filmy, doporučené uživatelkou harfuska. (08.09.2015)

║Rozpočet 180,000eur(približne $250,000)║Tržby Celosvetovo $539,716▐ nakoniec som milo prekvapený, štýlom je to taký klipový film, vyčančané obrázky, dobrý filter, občas nejaké tie hrátky z vizuálom, príbeh neunudí, dokonca miestami pobaví, herci až nadštandartne stráviteľne hrajúci a samotná myšlienka tiež nie je na zahodenie, troška mi tam vadili nadávky to fakt vo filmoch nemusím /videl v kine: 70%/ __moja recenzia (16.10.2013)

Filmy Made in Slovakia obchádzam v kinách oblúkom už dlhšiu dobu a radšej si zbehnem užiť kultúru do niektorej z mojich obľúbených činohier. Aj tie sú dôkazom toho, že na Slovensku vôbec nemáme núdzu o kvalitných hercov, práve naopak. Problém sa teda asi skrýva za kamerou, v neschopnosti režisérov a tvorcov. Karásek sa týmto stáva malou nádejou a tento film akousi predlohou pre budúce pokusy ostatných tvorcov. K filmu snáď len toľko, že miestami som sa naozaj cítil ako v divadle. Herci hrali v pohode, prirodzene (samozrejme sa našli výnimky - viď Hilmerová) a hlavne ich postavy sú uveriteľné a mali charakter. Miestami možno trošku prestrelili a prehrávali, ale aj to sa cení viac, než by som sa mal pozerať na herecké polená, ktoré idú do svojej postavy bez akéhokoľvek zápalu. Pri dialógoch som konečne neškrípal zubami, samozrejme aj v tomto smere by sa ešte dalo zapracovať, ale poväčšine som si ich naozaj vychutnával. Keď bolo treba, tak dokázali vygradovať atmosféru, naopak veľa priestoru dostával čierny a cynický humor, ktorý perfektne vykreslil situáciu súčasnej bezradnosti voči hrám na politickom vrcholku ľadovca. No a samostatnou kapitolou je audiovizuálne spracovanie, ktoré v súčasnej domácej produkcii nemá súpera. Puntičkárske hranie sa s kamerou, strihom, filtrami prinieslo svoje ovocie (miestami má divák až pocit, že sleduje jeden veľký drahý videoklip) a hudobné portfólio taktiež vkusné a trefné. Takže na moje prekvapenie, po dlhých rokoch čakania sa v tuzemsku objavil inovatívny film, ku ktorému sa rád po čase vrátim. 80%. (13.10.2013)

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. So scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, no pri obľube niektorých slovenských režisérov natáčať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. (22.07.2018)