Režie:
Roberto AndòKamera:
Maurizio CalvesiHrají:
Toni Servillo, Valerio Mastandrea, Valeria Bruni Tedeschi, Anna Bonaiuto, Michela Cescon, Gianrico Tedeschi, Judith Davis, Brice Fournier, Andrea Renzi (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Enrico Olivieri, předseda nejsilnější politické strany, je na pokraji krize. Preference jeho strany stále klesají a volby se nezadržitelně blíží. Jedné noci však Olivieri zmizí. Ve společenských a stranických kruzích se rychle šíří fámy a dohady a šedá eminence, Andrea Bottini, usilovně přemýšlí, jak situaci zachránit. V jeho hlavě se tak zrodí šílený a hazardní plán – podsunout veřejnosti Olivieriho bratra – dvojče. Důvtipný filozof, který trpí bipolární depresí, je však pravým opakem svého bratra. Poetické a srozumitelné vyjadřování, žoviální přístup k lidem a rozesmátá tvář jsou klíčem ke strmému vzestupu preferencí strany. Nebývalý obdiv a popularitu politika však kdosi ze zákulisí sleduje a vyčkává... (oficiální text distributora)
(více)Videa (4)
Recenze (74)
To je druhý film, kde mně dává Roberto zabrat s hodnocením. Navíc tady už musím srovnávat i s jinými filmy s podobným námětem, jen Toni Servillo je stále stejně skvělý a ve své nejlepší formě. Budu-li tedy tenhle snímek brát jen a jen jako Servillův herecký koncert, pak je to čtyřka, ale pokud by šlo o námět, tak to sklouzává do průměru. Nicméně Toni se své dvojrole ujal poctivě a lidsky, takže jsem neměla žádný problém uvěřit Enricovi jeho psychický rozklad osobnosti a ani jeho dvojčeti, který to vzal s nadhledem člověka nezatíženého celým tím politickým marasmem. Díky němu se tak stává Viva la libertà lehce nadprůměrným. 3,5* ()
,,JSEM PŘIPRAVEN K BOJI, ALE POTŘEBUJI PÁR DNÍ SAMOTY, ABYCH SE SEBRAL. VRÁTÍM SE CO NEJDŘÍVE, NEMĚJTE OBAVY.…“ /// 25ti minutová předehra a pak přechází vedení strany do rukou šílence. Ovšem nečekejte komedii. Lehce úsměvný drama o tom, že politika je ,,práce“ vhodná pro psychopaty, o vyhoření osobnosti (politika) a hledání smyslu – asi života. Nadšení budou nejen Kalousek, Paroubek či Zeman, ale všichni obdivovatelé hereckejch kreací Toniho Servilla. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) U baráku se mi to začalo hemžit Kalouskama. 2.) Hledám herce, kterej by mohl v Itálii zahrát Pana Tau. 3.) Thx za titule ,,nobody666“ a ,,jvps“. /// PŘÍBĚH *** HUMOR * AKCE ne NAPĚTÍ ne ()
Námět není nijak originální; vezměte si například filmy jako Dave nebo Moon Over Parador. Film jako takový se ale velmi příjemně sleduje a to částečně i proto, že neoblíbený politik Enrico tentokrát není ztělesněním všeho zla, jak tomu bývá u jiných, tématicky podobných filmů. Hned jak vypadne ze světa přetvářky a stáhne se do ústraní, působí natolik sympaticky, že mu až přejete, aby se ze svých chyb poučil a zas se politiky vrátil zpět. Toni Servillo zvládá titulní dvojroli skvěle, na letošním MFF Karlovy Vary ho ale můžete vidět ještě v jednom, o něco lepším filmu: Sorrentinově Velké nádheře. ()
Nie je to môj štýl pozerať na nejakú drámu so suchým humorom, ktorá sa točí okolo vážnych vecí, no pritom tiež nie je nejako objavná vo veciach a použité motívy sú tiež párkrát omleté. Tie rôzne dialógy a scénky ma dosť unavovali, vlastne ako film o vyhoretom politikovi by sa to dalo zobrať, keby však tam nebol ďalší, ktorý vyhoretý nebol. Krásne to ukázalo nielen opotrebenie sa, ale aj to, že politikom nemusí byť všestranný odborník, stačí že má nejaké vlastnosti a ľahko môže byť aj ovládateľnou bábkou, či psychopatom alebo sociopatom, ktorý však vie ťahať figúrkami. Film bol pre mňa nezáživná nuda s múdrosťami, ktoré by som zvýraznil inak, či niečo k nim pridal, takto nemám z filmu zážitok, neberiem si z neho nejaké poučenie, no oddýchol som si svojsky pri tom hľadaní sa politika a človeka, aj keď neviem, či zrovna našiel správnu odpoveď. ()
Kvalitny taliansky film, ktory konecne netrpi povestnou talianskou amerikanofiliou - fakt, ked pozerate filmy Fulciho alebo BS/TH, vacsina, ak nie vsetky sa odohravaju v USA. Tento je zsadeny do Italie, a to je mne sympaticke. Obycajne dialogy prevladaju, to dodrzuje aj tento film, tempo hlavne v strede trochu uvolni a u divaka sa dostavi nuda. To je ale vec tolerancie. kazdopadne Toni Servillo film taha, exteriery vyborne, kulisy su tiez na urovni. Pribeh sa da zniest, ale daju sa najst aj lepsie. Len tak na okraj situacie Cinema Italiano : roku 2005 dal taliansky stat na rozvoj domacej kinematogarfie cca 240 milionov, euro, roku 2013 len .... 80 milionov, coz je jedna tretina. Jak to povedal reziser Ferdinando Baldi, este kym zil : italska kinematografia je mrtva, uz len usporiadat pohreb. Je mi to luto, mam rad Italiu, od Imperia Romana, cez stredovek az po ich filmy. 74 % ()
Reklama