Dotek hříchu

Číňanů je zbytečně moc, to jsem po tomhle filmu pochopil definitivně. Škoda, že postavě z první povídky dojdou ostré předčasně. Sledovat tuhle bezzubou zauzlenost, která formálně zastydla v devadesátých letech bylo mučivé - něco tak tezovitého, prvoplánového a prázdně přinasraného jsem už dlouho neviděl. Je sice hezké, že film neustále překvapuje, ale vzhledem k tomu, že mu naprosto chybí postavy a zaměňuje je za chodící nicotu, to není nic záslužného. Nemá cenu se ptát proč, jenom kdo a jak. Čtyři křečovitě propletené povídky, z nichž první a poslední jsou snesitelné (první nadhledem a čtvrtá náznakem přiměřenosti), zato prostřední dvě hraničí s absolutní demencí (když obrazovkou projel digitální had, skutečně se mi chtělo střílet) a insitním symbolismem. Je docela smutné, že se v Cannes dávají politicky korektní ocenění - tenhle scénář je dobrý leda tak na vytření zadku zlobivého čínského fracka, samozřejmě ale má patřičný humanisticko-kritický přesah. Ale to mají i frustrované nadávky u piva a palmy se za ně nedávají. Dotek hříchu je důkazem toho, až asijská kinematografie jde do prdele. Všichni na balkon, budou se rodit Číňani! (29.06.2013)

(1001) Nepochopila jsem skoro nic. Film je sociální, ale není sociální. Lidé jsou lidé, ale nejsou lidé. Nepodařilo se mi rozklíčovat, s jakým záměrem to režisér vypráví. Když se člověk zamyslí nad souvislostmi, tak brečí celé dvě hodiny, ale nemám dojem, že by režisér předkládal hotovou výpověď, což se mi nelíbí. (23.06.2015)

Film, ktorého devízou je šokujúca vízia opakovane implodujúceho a explodujúceho zacykleného násilia v kulisách novodobej ekonomickej superveľmoci, si sám hádže konáre pod nohy vnútornou prázdnotou, absentujúcou expresiou a bezprízornou ničotnosťou spoločenskej "výpovede". Centralizácia vizuálne bohatej kamery na civilné herectvo hornej polovice tela (štandard, ktorý radšej vidím nabúraný, než nudne využívaný) chvíľkovo zaujme, ale film neutiahne. Cena za scenár pre cenzúrou prísne zakázaný film sa javí ako póza - prvá poviedka obsahuje náznaky čohosi ako zmysluplnosti a pochopenia logických myšlienkových pochodov hrdinu, vychádzajúceho z pre neho racionálneho základu, zvyšok je však len stereotypným tápaním v tme nezáujmu a povrchných pokusov o reflexiu túžby a sociálnej nespokojnosti s prehnitým národným komunistickým establishmentom. Surová látka nevalnej kvality, ktorá funguje ako vývozný artikel a argument pre západného diváka. Odo mňa si však vyslúži maximálne znechutenie. 10% (18.08.2014)

Pozoruhodné na tom celom bolo asi len to, že beznádej a pocit bezprávia donútia človeka v afekte konať rôzne veci. Ale inak mi to prišlo celé akési surové, bez väčších emócií. Proste ako keby tí ľudia boli nejaké stroje, ktorých zvýšená beznádej privádza k nezvrátiteľnému skratu. Ale to spracovanie sa mi veru vôbec nepozdávalo, pritom základ to malo naozaj dobrý. Takže neviem či práve ten bezemočný chlad bol cieľom režiséra, ale ja by som skôr uvítal niečo precítenejšie. (20.07.2014)

Približne po konci prvého príbehu, začala kvalita a aj môj celkový záujem klesať konštantne smerom dolu. Film totiž dve hodiny rozoberá tézy o tom, že násilie tvorí iba násilie, a že každému môže pod vplyvom šikany, sociálnej nerovnosti, chudoby a násilia prepnúť, čo môže vyústiť v extrémne riešenie. Zároveň je do toho zamotaný aj príbeh, kedy je motívom k extrémnemu riešeniu viac menej nuda. Chápem na čo chceli tvorcovia poukázať, avšak úplne tu absentuje nejaké akceptovateľné rozuzlenie. V momente, keď sa príbehy konečne doplazia do finále, film už neponúkne nič iné a je "násilne" vyriešený pár vetami a to je tragicky málo. Iba skonštatovanie, že má Čína obrovskú kriminalitu, že je násilie prítomné skoro všade a že tu vládne veľká sociálna nerovnosť, nestačí. Celkovo teda sklamanie, keďže z tejto témy sa dalo vyťažiť oveľa viac. 45% IFF Bratislava 2013 (11.11.2013)