Vlčí hory

Úprimne, som týmto dokumentom fakt sklamaná. Nechcela som to v slovenčine v prvom rade, ale slovenské titulky k tomu neboli takže smola pre mňa. Rozprávač znel ako niekto, kto prednáša smútočnú reč na kare. Nie vlastne ani to nie, lebo z toho rozprávania nešli žiadne "emócie", nemá tam plakať alebo sa smiať ale trošku života do toho umierania by nezaškodilo. Dokopy tam nič neukázali (niekedy zas až moc navyše, neviem ako vy ale na penis zubra sa mi príjemne nepozeralo a myslím, že ten záber tam nemal čo robiť) nič zaujímavé, to že tam oni nemohli niekoľko týždňov zachytiť vlka ma vôbec nezaujíma tak to mali postrihať a dať tam vlkov keď ich zachytili a nie ukazovať ich natiahnuté tváre zničené nedostatkom záberov vlkov. Mám rada dokumenty o zvieratách ale videla som jednoznačne lepšie dokumenty zo Slovenska. Je to proste sklamanie. Ale aspoň, že tam bola kunička a melónikové prasiatka a môj milovaný kuvičok. (14.03.2014)

Čo sa týka Slovenska, tak je to nádherné obrazovohudobné dielo s citlivým prístupom k filmovaniu kvôli zvieratám a ich peknými zábermi v ich prirodzenom prostredí o ich správaní. Avšak, čo sa týka sveta, tak to nie je významné dielo. Chýbajú mapky, popis krajiny a jej osobitostí. Síce som nečakal, že niekto podrobne popíše život jednotlivých tamojších zvierat, no čakal som niečo viac ako základné informácie. (28.12.2013)

Severovýchodné Slovensko je unikátom s najstarším pralesom v Európe, ktorá už inak nepatrí divej prírode. Napriek viditeľnej snahe celého tímu sa záberov vlkov podarilo natočiť minimálne, väčšinou len pomocou fotopasce, teda bez prítomnosti človeka, ktorému sa plachý vlk vyhne za každých okolností. Ale aj ostatné zvieratá našej domácej prírody stoja za pozorovanie, zubry alebo bobry nie sú bežné. Viac ako na náučnosť sa dokument sústredil na prirodzenosť záberov, teda žiadne lákanie zvierat alebo štylizovanie situácie. (15.11.2014)

Pocta prirodzenosti, nezasahovaniu a prostému obdivu voči tomu, čo príroda pozornému pozorovateľovi prináša. Pocta nenásilná, obdivná. Bez potreby prirodzené prírodné spoločenstvá meniť, s potrebou ich pred nezmyselnými zásahmi chrániť. Medvede, vlky, zubry, bobry, jelene, srnce. Okrem toho sovy, ďatle, rybáriky, bociany čierne aj biele. Všetky tieto vtáky a zvieratá v objatí nádherných lesov a močiarov. Apel na zachovanie pôvodných lesných spoločenstiev vyznieva, ukázaním ich krás divákovi, prirodzene a pútavo. Vytvorenie rozsiahleho nezásahového územia Vlčie hory je dozaista podnetná a nasledovania hodná myšlienka. Dokument cieľovo zameraný na podporu vzniku chráneného územia mohol byť trochu konkrétnejší. Či už o projekte samotnom (absencia týchto údajov je ale čiastočne ospravedlniteľná faktom, že propagačný dokument by mal prioritne zaujať nezvyčajne nakrúteným prirodzeným obrazom prírodných krás), alebo aspoň o niektorých zvieratách a vtáčikoch, ktoré do vetra nadšene zvestovali svoje piesne plné zážitkov z putovania oblohou. Žiaľ názvy mnohých z nich ostali nepoznané, lebo neokomentované či aspoň nezaopatrené príslušným, hudbu nerušiacim popisom. Chýbajúce popisky by do istej miery nahradili opakované zábery prechádzajúcich zvierat cez rieku. (18.02.2014)

Veľmi pekný dokument so zaujímavou vizuálnou stránkou. Farby sa mi zdali trochu presaturované, ale vyzeralo to nádherne. Zdalo sa mi však akoby bol obraz dodatočne orezaný z pomeru 4:3 na 16:9, čo v niektorých záberoch narušilo kompozíciu. Dokument obsahuje zaujímavé a z časti jedinečné zábery, má výbornú atmosféru ktorej dosť pomáha vhodne zvolená hudba. Chýba však hlbšia informačná hodnota, v takomto stave je to v podstate iba zostrih z 500 denného výletu. Pokojne to mohlo byť dlhšie. Každopádne aspoň vizuálom a atmosférou sa to celkom dobre približuje eltinej dokumentárnej produkcii BBC. 80 % (03.02.2014)