Do neznáma

Poznám týpka, ktorý sa podobá na Stronga. Mám ho rád, ale Stronga nemusím. Drsňákov mu neverím (nadávky, plešatá hlava a hladný supí pohľad nestačia) a sympaťákov v podstate nehrá. Approaching the Unknown je zrejme prvý film, v ktorom sa mi páčil (napriek tomu, že vcelku bežne koná proti rozkazom a robí si, čo sa mu práve zachce, čo by na takejto misii bolo absolútne neprípustné a testy na prijatie by boli natoľko prísne, že by sa takáto osobnosť na misiu určite nikdy nedostala). Ale ako vravím - postava síce blbá, ale herec fajn. Preto je škoda, že ide o taký slabý film. Pritom sa nezačína zle; tvorcovia síce evidentne nemali k dispozícii takú víziu (a rozpočet), ako tvorcovia Gravitácie a Marťana, ale prvých 30 minút je v pohode. Potom sa všetko pokazí, Strong začne mať psychické problémy, raz za čas sa spamätá a niečo opraví, potom príde ešte väčšia porucha, nasledujú halucinogénne vizuálne prejavy vesmíru a potom je koniec. (16.12.2016)

Podobných komorných scifi, kde osamotený kozmonaut niekam cestuje a nevyvíja sa to všetko podľa jeho, ale aj tých na Zemi, predstáv, sme tu mali minulé desaťročie pomerne dosť. Od Eubankovho Stratený vo vesmíre až po vysokorozpočtovejšie Ad Astra. A nečudo, že mnohí sú z pomalého tempa tohto subžánru sklamaní, odpoveď je však jasná, ide o dielka určené špecifickému publiku v rámci fanúšikov sci-fi. Je fajn, že Do neznáma nezačne pracovať s ničím nadprirodzeným a sústredí sa výlučne na to, ako by takáto cesta mohla prebiehať, no a cestou na Mars si trochu zafilozofujeme o počiatku života na Zemi a trochu zabrdneme aj do psychológie hlavnej postavy. Ako bonus je tu prítomnosť "budúceho Breivika" Andersa Danielsena Lieho. (01.04.2020)

Mark Strong se snaží a celkem mu to vychází, ale je tu samotný samotinký v příběhu, který až moc připomíná "Marťana", i když jde vážnou cestou a neodehrává se na Marsu, ale během cesty na něj. Tvůrci ale nedali filmu potřebný náboj a ten se jeví až příliš malý, a to i myšlenkově, než aby mohl skutečně zaujmout. (16.06.2016)

Podpriemerná sci-fi snímka, kde nejde ani tak o nejaké efekty, ale skôr o to, čo by človek mohol dokázať, keď je odkázaný sám na seba v uzavretom priestore kozmickej lode. Síce som veľmi nepochopil, prečo letel takú diaľku sám, ale budiš. Asi by som to nechcel zažiť. V podstate celý čas sledujete len vnútorný zápas a monológ "hrdinu" snažiaceho sa dosiahnuť cieľ napriek osudu. Všetko v príchuti zbytočného a nudného patosu. Tak toto sa naozaj veľmi nepodarilo. Po celú dobu som mal dojem, že sledujem veľmi lacnú variáciu na film Interstellar. Režisér si totiž od Nolanovho filmu "požičiava" takmer všetko - od rotácie kamier, melancholických záberov na krásy vesmíru, až po meno lode. Lenže ako je nám všetkým známe, keď dvaja robia to isté, nie je to ani zďaleka to isté. Tvorcovia ale nedali filmu potrebný náboj a ten sa javí až príliš malý a to aj myšlienkovo, než aby mohol skutočne zaujať. (08.09.2019)

"Vím, co mě čeká na Zemi, ale ne tam nahoře." Zatím jsem si na Marsu nekoupil žádnou parcelu, takže jsem si dosud nevyhradil čas na zjištění, jestli je tam levnější cesta na stojáka raketou nebo vlakem s In Kartou. Ale kdybych měl tu čest být první, jehož noha se dotkne rudé planety, tak to kolegiálně přenechám komukoli jinému. Třeba velitel Stanaforth se na to docela třásl, tak ať je slavnou mrtvolou on. Mě to s ním totiž dost nebavilo, z nudného filozofování mě rozbolela hlava a nedostatek vody na palubě mě přinutil vypít vodovod. Viděl jsem tedy i horší filmy, ale přesto musím uznat, že tenhle mě nudil naprosto prvotřídně. (27.04.2017)