Černé Vánoce

No, tak pro mě trošičku zklamání. Myslím, že tohle je jeden z příkladů, kdy film neobstojí zkoušku časem. Atmosféru to má, místy až dobrou, ty telefonáty jsou fakt parádní, ale na druhou stranu, dneska už jsme přeci jenom zvyklí na trochu větší přímočarost. Dost mi vadilo, že tomu chybí pointa, nějaké rozuzlení, vysvětlení (které bylo obsaženo v remaku). Ono ne že by ten konec byl špatný, ale připadal mi trochu divný. Musím ale pochválit zajímavé postavy, humor a jakousi morální otevřenost, jímž (na svou dobu) oplývá. V remaku mě strašně bavila postava opilé holky, jsem rád, že ji zde hrála má oblíbená Margot Kidder a to naprosto skvěle. (19.07.2011)

Tie roky sedemdesiate... Neustále mám potrebu sa k nim vracať. Neustále mám potrebu hľadať a bádať v tejto kinematografickej dekáde. Predovšetkým v jej žánrovej oblasti. Pre ten nervózny pocit vyvierajúci z neustálej minimalistickej ponurosti, ktorá súčasné horory z veľkej diaľky obchádza. Čierne Vianoce mi toto tvrdenie určite nevyvrátili, ba práve naopak, utvrdili ma v ňom dosť razantným spôsobom. V tomto, údajne prvom slasheri, natočenom štyri roky pred Carpenterovým Halloweenom (ktorého všadeprítomnú podprahovú stiesnenosť pri všetkej úcte nedosahuje) je neustále prítomná snaha o inovatívne postupy, či už štylistické alebo naratívne. Sedemdesiatkovo oldschoolová, atmosférická a mrazivá záležitosť, vyniká aj vďaka takmer permanentnému udržiavaniu jednoty miesta a času, premysleným aplikovaním krížového strihu a racionálnemu jednaniu hlavnej hrdinky v podaní prekrásnej Olivii Hussey. Avšak skôr ako o slasher ide z môjho pohľadu o hru s divákovými očakávaniami a rafinovane strategickú prácu so zámerne zavádzajúcimi náznakmi. Približne v polovici filmu je nám jednoznačne predložená jedna verzia, podľa ktorej vrahom môže byť ten, o kom si to až do konca všetci myslíme. Avšak túto zdanlivo jednoznačnú interpretáciu postupne nahlodávajú pochybnosti. V závere je totiž naznačená hypotéza, že tou osobou nemusí byť vôbec ON, čiže TEN, o kom nás rozprávanie už dobrú polovicu filmu úmyselne presviedča. Môže ísť o postavu úplne odlišnú a neznámu, ktorú poznáme iba skrz hľadisko ústrednej hrdinky, čiže ju len počujeme cez telefónnu linku a až do konca o ňom vieme to, čo aj ona, teda absolútne nič, môže ísť o niekoho, s kým subjektívnou kamerou ihneď v úvode vojdeme do podkrovia internátu a celý čas tam s ním prečkáme. V tomto prípade ide o rozprávanie s otvoreným koncom a zabíjanie s krásne nemotivovaným pozadím, v ktorom sa režisérovi naviac podarilo podať obžalobu bezradnosti policajných zložiek pri pátraní. Som za obe možnosti interpretovania, avšak vzhľadom na to, o ako obrodný film v rámci svojho žánru ide, sa viac prikláňam k druhej alternatíve výkladu so zdanlivým happy endom a neuzatvoreným rozprávaním s neodhalenou totožnosťou psychopata (zvonenie telefónu v záverečnej titulkovej sekvencii tejto možnosti vyloženia príbehu len „nadržiava“). Z Boba Clarka sa mohla vyvinúť silná režisérska osobnosť s identifikovateľným rukopisom, nebyť jeho presedlania k filmom čisto rodinného zamerania. Vianočný príbeh, ktorý spustil túto vlnu, je ešte výborným navrátením sa ku klasickému Hollywoodu, no svojimi poslednými príšernosťami natočenými pre televíziu, dobrovoľne rezignoval. 80% (19.03.2012)

Vynikající oldschool, který splňuje všechny atributy dobré detektivky s hororovými prvky. Kamera z pohledu vraha, nekompromisní přístup k obětem - techniky, které Carpenter v Halloweenu v podstatě okopíroval. Okopíroval je hezky a přidal vlastní, mnohem strašidelnější příběh, Černé vánoce jsou však neprávem zapomenutou prvotinou svého žánru. (30.07.2012)

Black Chrismas si zařadím mezi filmy, které si z oblibou pustím určitě ještě několikrát, protože ve mně zanechali příjemný hororový zážitek. Určitě bych ho doporučil všem, kteří ho ještě neviděli. Film je nabytý mysteriózní atmosférou, famózní hudbou a slušnými hereckými výkony. Přesně tak by měl vypadat každý dobrý slasher. Nejvíc oceňuji režisérovu snahu pohrát si z divákovou myslí až dokonce a brzkým neodhalením vrahovy totožnosti (13.01.2010)

V podstate rozumiem vysokým i nízkym hodnoteniam, ale bez dlhého zvažovania sa pridávam k druhej skupine. Pokiaľ sledujete horor vo večerných hodinách úplne sám a napriek tomu vás ani raz nevystraší, niečo musí byť zle. Za celých 98-minút dôjde k niekoľkým menej výrazným vraždám a do toho zopárkrát zazvoní telefón s perverzným volajúcim. Napriek tomu si myslím, že svojho času mohli Čierne Vianoce pôsobiť omnoho desivejšie. (07.12.2018)