Ja milujem, ty miluješ

Prapodivný slovenský film s českými herci. Milada Ježková a Marie Motlová jsou výborné, ale Iva Janžurová sem jakoby nepatři. Na druhou stranu to byl asi záměr, protože mluví jednou česky a jednou slovensky a je tu za sexbombu odjinud, takže vlastně proč ne? :-) Představitel hlavní role je dokonalý, ale ani přes normalizační marasmus a bezvýchodnost jsem mu prostěl nedokázal fandit. Ještě mě zaujala Věra Bílá v husté roli empatické cikánky - to jinde neuvidíte. (08.01.2013)

Veľmi sebavedomo pôsobiaci náhľad do života bežných (rozumej nie extra krásnych) ľudí v realite života. Zámerne nehovorím na Slovensku, pretože Ja milujem, ty miluješ je proste film pre všetkých a všade. Mal by osloviť všetky vrstvy obyvateľstva od snobských intelektuálov po rovnako jednoduchých ľudí, akí vystupujú vo filme. Tí sa tu môžu veľmi ľahko nájsť. Ale možno aj tí intelektuáli, ktorým rovnako Pištove problémy môžu veľa hovoriť. Taký pekný slovenský film s vkusným a vtipným humorom, sympatickými postavičkami (v akomkoľvek zmysle slova) a najmä bez zbytočného poetizovania a figúrkárčenia, tak typického pre mnohé ďalšie zľudovelé československé filmy druhej polovice 20. storočia. Najväčšia devíza oproti väčšine konkurencie je tak úprimnosť Hanákovho filmu. (05.05.2014)

Konečne som sa dočkal. Netuším, prečo som sa k tomuto výnimočnému filmu dostal až teraz. Filmy Dušana Hanáka sú mi bližšie, ako filmy porovnateľných slovenských filmových režisérov. Film ma uchvátil svojou autentickosťou a presnosťou vo výbere vhodných typov hercov. Ďalším kladom boli dobré dialógy, ktoré napriek ich úspornosti dotvárali mozaiku bezútešného života v istej dobe na istom mieste, kde žijú svoje nenaplnené životy mnohí ľudkovia, ktorým sa darí unikať z ubíjajúcej všednosti iba pri poháriku alebo v ticho vyslovovaných túžbach. Záver vyjadrujúci rezignáciu prispel k tomu, že súdruhovia nemohli pripustiť, aby takéto dielo ohlupovalo náš pracujúci ľud veselo budujúci vyspelú socialistickú spoločnosť. Našťastie doba už pomaly spela k tomu, aby odovzdali žezlo novým, sofistikovanejšie kradnúcim nasledovníkom. (14.01.2017)

Ja milujem, ty miluješ volně navazuje na Hanákův předchozí film Ružové sny. Mladý pošťák z Ružových snů (Juraj Nvota, který se objeví i v Ja milujem, ty miluješ ve v podstatě totožné vedlejší roli) se dostává jako starý mládenec do krize středního věku (skvělý Roman Klosowski, známý spíš z chlapeckých rolí z polských filmů konce 50. let). A jeho hledání a tápání ho stojí mnoho úsilí a musí si mnoho vytrpět, aby dokázal vyhrát. Ošklivý, špinavý, pochmurný a neradostný film o osudech malých lidí, kteří chtějí jako každý jiný prožít plný život. Kvůli příliš pesimistickému vyznění byl film hned po dokončení uložen do trezoru a premiéru měl až roku 1988, přičemž hned v roce 1989 za něj získal Dušan Hanák v Berlíně Stříbrného medvěda za nejlepší režii. (07.01.2008)

Trefné zachytenie socialistickej bezvýchodiskovosti (až tak že film skončil v trezore), čo je mi samo osebe veľmi sympatické, aj množstvo jednotlivých detailov a momentov s tradičnou Hanákovskou poetikou sa mi páčilo, akurát samotný príbeh akoby vyznieval trošku do prázdna, neujasnene tápal (narozdiel od napr. takých Ružových snov). Ak to bol cieľ, tak u mňa asi príliš nezabodoval, rovnako ako Janžurovej smiešna slovenčino-čeština. 3,5* (25.12.2018)