Porco Rosso

Mal som obavy s tohto filmu, hlavne preto, lebo nevyznávam moc filmy o lietadlách a už vôbec som neveril, že by mi mohol byť hlavný hrdina sympatický - hlavne ak má tvár prasaťa, voči ktorým mám averziu od čias zvieracej farmy a prasiatka Babe. Na moje počudovanie bol som viac než spokojný. Je to ďalší s Miyazakiho filmov, ktoré sú jednoduchšie ako jeho ekologické opusy a ktoré majú vďaka tomu to zvláštne čaro čo ich robí príťažlivými a zaujímavými. Porca som si zamiloval. Chcel by som sa dozvedieť o ďalších jeho dobrodružstvách, lebo toto som si skvelo užil. Absencia niečoho/niekoho vyslovene zlého je obrovským plusom pre príbeh, lebo na konci si ako divák začneme uvedomovať, že je to boj o česť, nie o dobro a zlo , aj keď niektoré z postav stoja na opačných stranách zákona . Koniec je otvorený, umocňuje atmosféru, ktorá bola vo filme budovaná. Miyazaki dokázal vytvoriť ďalšie nezabudnuteľné postavičky, ďalšie skvelé miesta, úžasné vzdušné súboje a vytvoril jedno prenádherné nebo, kam letia všetky duše mŕtvych pilotov. Po dopozeraní som zistil, že mi lietadla a prasce zase až tak moc nevadia. (20.08.2011)

Mnoho Mijazakiho filmů se opírá o téma dívčího dospívání, přičemž se v nich nebojí nadužívat lecjaká shōjo "dívčí" klišé, včetně všech těch květovaných luk, roztomile chundelatých zvířátek, hvězdnaté oblohy a twink princátek. V Porco Rosso se ale plně ponořil do vyjmenovávání těch nějkrásnějších chlapeckých klišé a já poprvé pochopil, co si většina nekritických obdivovatelů z toho Mijazakiho vlastně bere. Tohle překrásné dobrodružství o tvrdohlavém prasohlavovi, který si potrpí na klid, dobré víno, jídlo a vrnící motor svého báječného létajícího stroje mě tak strašně vrátilo do životního období, kdy jsem svoje fantazie ještě nemusel poměřovat s realitou a raději si nezjišťoval příliš informací o světě, abych si nejdéle udržel iluzi, že někde v Jaderském moři budu mít svoji pohodlnou ostrovní jeskyni, ze které v noci budu vylétat na skleničku do přímořské restaurace, kde budu konstantně, s cigaretou v koutku, odmítat ženy, jež do mě budou bezvýhradně zamilované. Věrně pak chlapecké mentalitě je na tomhle filmu tak sympatické, že protagonista se v jeho průběhu prakticky nikam nevyvine. Proč také? S pirátama má nepsanou smlouvu, že se vlastně lovci odměn s raubířema navzájem tak nějak potřebují, i ten americkej hejsek když dostane trochu do zubů, tak se s nim dá zase bavit a co se týče toho, že se kolem něj vyvíjej nějak dějiny, tak v tom nejdůležitějším má naprosto jasno. Nikdo doposud tak přesně nezaútočil na mojí klukovskou povahu. Slzičky ještě dlouho po titulcích. Totální bezbrannost. (09.04.2024)

O príbehu a jeho vyznení tu už iní popísali vcelku dosť a fajn. Ja sa zameriam na iné, na to čo ma zvlášť potešilo, dá sa povedať bez ohľadu na dej. Začnem trošičku zoširoka. Ľudia sa vo všeobecnosti často do ošípaných obúvajú a hanlivo si o nich nadávajú (napríklad: "Fúj, Ty si ale prasa, zase si si prdol!" prípadne: "Tá sviňa špinavá ma zase podviedla!"). Hajajo Mijazaki vyzdvihol, že prasiatko nielenže morálne stojí nad armádou ľudských mamonárov, stále fašistickejších zástupcov moci a armády, ale stojí nad nimi i doslova, vznešene si poletujúc nad nenávisťou sa zožierajúcou ľudskou cháskou v oblakoch. Pre očistenie inteligencie a hrdosti prasiatok (hoci v tomto prípade len premenených) nemohol urobiť nik nič viac. Škoda len, že o pár rokov neskôr ten istý režisér využil v Ceste do fantázie premenu človeka na prasa v duchu prevládajúceho stereotypu, ukazujúceho svine ako nenažrané stvorenia bez akéhokoľvek rozumového úsudku a chápania. (04.06.2013)

Počáteční miyazakimánie, kterou ve mě vyvolalo několik silnějších kousků, byla ne sražena, ale utlumena zjištěním, že je to jen člověk. Po pár (relativně) slabších kouscích ale přichází slušná čtyřhvězdička. Mohlo to být hravější, nebo to mohlo být velkolepější, takže mi to bohužel ke skutečné spokojenosti přijde moc "mezi". Ale aspoň je to zase pořádná podívaná.. (24.06.2010)

Môže byť anime pre dospelých? Áno, môže. Môže byť film, odohrávajúci sa v Taliansku 30. rokov, kde ľudia trpia povojnovou ekonomickou krízou, k moci sa dostávajú fašisti, vo fabrikách musia pracovať ženy (keďže muži odišli za prácou do Ameriky), vo vzduchu aj na vode ľudí ohrozujú odpadlíci letectva a piráti, a hlavným hrdinom je šarmantný pilot a sukničkár, pre deti? Áno, môže. A zabudol som dodať, že ten sukničkár je charizmatické prasa. Romantiku talianskej krajiny, dobré víno a krásne ženy strieda romantika letom vysoko medzi oblakmi nádherne modrou oblohou. Vášeň pre lietanie je skutočne rovnako ako pri Lapute jedna z vecí, ktoré vám najviac udrú do rypáka... pardon, do nosa. Konštrukčné návrhy, stavba strojov, reálna technika, modely menších aj väčších lietadiel, to všetko je robené s láskou a zápalom Mijazakimu vlastným. A on je to vlastne Mijazakiho film za a) najvernejší realite a motívom z histórie, ktoré reflektuje (téme vojny sa napríklad venuje často, ale nie v každom jeho filme je natoľko zreteľná, aby ste to hneď postrehli), a za b) pre mňa subjektívne bez debát najvtipnejším. Bavil som sa priam kráľovsky. Krásna, ale umiernená (v prospech realistického vyznenia) výtvarnosť a špičkový soundtrack od Hisaišiho sú železnou samozrejmosťou. 100% (19.06.2014)