Antiporno

Občas sa mi stane, že v niektorom japonskom filme niečomu nerozumiem. V tomto prípade som však nerozumel vôbec ničomu. Ale musím uznať, že film mal aj kladné stránky. Dobrá bola hlavne kamera a jej farebná štylizácia. Dobré boli aj herečky, ktoré si dokázali v sekunde úplne vymeniť charaktery. Škoda tej nezrozumiteľnosti. (17.03.2020)

Velice zajímavou hru zde rákosník Sono rozehrál s diváctvem. Na první pohled ujetá zvrácená samoúčelná prasárna, tak jak to umí snad jen Japonci. Na pohled druhý ovšem důmyslně nastavené zrcadlo společnosti i jednotlivcům, respektive jejich životní cestě. To vše s velmi silnou symbolikou. Dokonce i krásnému, mladému a komplexně úžasnému člověku, jakým mám tu čest být, dala spousta symbolů pořádně zabrat, tudíž je mi naprosto jasné, že drtivé většině diváctva (zastoupeného povětšinou čuráky a dementy) utekly úplně, a proto tu také svítí jen nějakých usraných 52 %. Krásná poetika v tom, že jsme všichni jen kurvy zaujímající svoje role a postoje (místo abychom stáli) na pódiu, kde jsem pod bedlivým dohledem krtiického publika. Vynikající studie lidské svobody a uvíznutí v nekonečné mašinérii sraček a nejnižších zděděných lidských pudů, kolem kterých se točí celý život, ať už si hrajeme na cokoli, do které se jako jednotlivci uvrtáme zcela dobrovolně. Jakmile v tomto stavu setrváme příliš dlouho, tak už není úniku, stejně jako se nedokázala vymanit hlavní hrdinka, či třeba ještěr ze sklenice, ve které se příliš zvětšil (za mě určitě top symbol). Chápu, že ukázka jistého stereotypu a opakování motivů byl autorský záměr, ale nás inteligentní diváky stereotyp začne brzy srát, tudíž jsem se značnou část stopáže lehce nudil. Každopádně milé překvápko a film, který si pozornost určitě zaslouží. Snad se pouze při jeho zhlédnutí zamkněte a zatáhněte žaluzie, ať vás náhodný návštěvník, neznající kontext, nepovažuje za zvrácené prase. (24.10.2019)

Kto koho riadi? Maliarka, herečka a celebrita má denný kalendár naplnený stretnutiami s novinármi a fotografmi. Pritom si realizuje umelecké vízie sériou veľkoformátových obrazových portrétov tvárí. Čo sa týka umeleckej kvality obrazov - pop artovo-komerčný výgrcok. Rovnakej kvality ako grcka, ktorú diva vyvrhne krátko po zobudení do hajzla. Po vygrcaní premýšľa, či už ráno šťala a srala, lebo to je skutočne dôležité. Zanedlho príde prvá várka novinárov. Umelkyňa situáciu využije na dokonalé poníženie vlastnej asistentky. Role sa zmenia po odkrytí kariet. V skutočnosti totiž sledujeme film vo filme. Ponižovanou sa stáva herečka, ktorá hrá umelkyňu. V úvode ponižovaná asistenka je hereckou hviezdou, ktorá douráža neschopnú štetku v hlavnej úlohe. Zmysel a postavenie hlavnej hrdinky, rovnako tak scéna, sa v priebehu ďalšieho deja niekoľkokrát pootočia a zmenia. Retrospektívne scény vracajú dej do herečkinej mladosti. Spomína najmä na rodičov a sestru, ktorá navždy odišla v mladom veku. Vo filme sa spomína nevhodná sexuálna výchova, teenagerské samovraždy, prostituovanie skutočné i zástupné, nemožnosť uniknúť zo sveta plného ponižovania a vzťahových sračiek. Neustála potreba ľudského druhu nad niekým dominovať a niekoho manipulovať. Všetko v nádherne vyfarbených interiéroch. Vločkami snehu jemne zasypávaná lesná krajinka ukazuje, že autor nezabúda na prírodu a jej ozdravnú silu. Scén ubližujúceho násilia a ponižovania  bolo priveľa, ale výtvarné riešenie je stobodové, teda celkove za 80%. (09.09.2020)

Myslel jsem, ze takovemu filmu dat jine hodnoceno nez 5* nebo odpad nelze. Jenze kdyz bych mel hodnotit prvni polovinu, tak jsem se premahal, abych to nevypnul s hodnocenim ,,odpad", ale pak to tak nejak zacalo davat smysl. Bohuzel z toho filmu si budu na vzdy pamatovat jen jesterku v lahvi, ktera nemuze ven (nakonec bylo vysvetleno) a mufl (okruzni pila), ktery se nekolikrat ukaze, jak prorezava sadrokartonovy strop a to uz bohuzel zustalo vykrikem do tmy i kdyz skoncily zaverecne titulky. Kamera, hudba a napad super, herecke vykony slabsi a malo alkoholu v krvi si vykoledovalo 2* (01.09.2018)

Sono je jednoducho blázon, úchyl a génius, ale v tom najlepšom slova zmysle a Antiporno je toho ukážkovým príkladom. Snáď iba on dokáže natočiť takýto maximálne uletený, bizardný, ale pritom aj nápaditý a inteligentný film na takúto netypickú tému. A tak sa tu celý čas točí porno, dej sa odohráva prakticky len v dvoch, troch interiéroch, ale to celkové prevedenie je natoľko zaujímavé, že to vtiahne a celý čas som si to v rámci možností užíval. Samozrejme to nie je také priamočiare a povrchné, ako by sa možno dalo čakať a tak film toho ponúkne podstatne viac, dva odlišné pohľady na postavenie postáv, či už vo filme a mimo neho, ale hlavne sa mi páčili tie typické Sonove témy, zamýšľanie sa nad smrťou, je tu množstvo ponižovania a sebazhadzovania, ale presne v tej Sonovej forme, čo dokazuje záverečná scéna a riešenie vlastnej sexuality, hlavne kde to vlastne začalo, keď sa herečka rozhodla vybrať si takýto smer. Všetky tie spomienky na mladosť ma veľmi bavili a tie niektoré dialógové sekvencie a repliky nemali chybu. Tie samotné erotické scény tu presne plnia svoj účel, je ich tu síce pomerne dosť, ale všetky sú krátke a pre dej a vykreslenie postáv dosť podstatné, nepôsobí to tak samoúčelne, ako som čakal. Postavy ale nie sú až tak zaujímavé, ako by som chcel, Sono predtým obsadzoval známejších a aj lepších hercov, tu mi hlavná hrdinka neprišla moc sympatická, ale zase kto normálny by takúto úlohu aj prijal, skôr mi vyhovovala charizmatickejšia staršia herečka, ktorá to aj lepšie zahrala. A vizuálne je to očakávane veľmi kvalitná práca, na tomto si dáva Sono záležať, aj napriek minimálnej výprave to vyzerá skvelo. A vybral si aj hudbu, ktorou sa nedá nič pokaziť, Pachelbelov Canon alebo Beethovenova Polnočná sonáta môžem počúvať stále. Takže Antiporno síce neradím medzi tie pravé Sonove nezabudnuteľné filmy, na to je až moc komorný a krátky a tak toho nestihne ponúknuť až tak veľa, ale inak je to stále mimoriadne zaujímavý film a som určite rád, že som ho videl. 72% (27.04.2018)