Potopa

"Potopa" možná postrádá rychlý spád a vybroušenost akčních scén pozdějšího "Ohněm a mečem", osahuje ale všechno, co divák od Hoffmanova historického velkofilmu očekává - dokonalou a historicky věrnou výpravu, velkolepé bitevní scény, sympatické herecké výkony (kromě suverénního Olbrychského a jeho partnerky mne zaujali hlavně F. Pieczka a Bruno O´Ya) i romanticko-dobrodružnou linii a milostnou zápletku. Co se předlohy týče - Sienkiewiczův román je i dnes strhující četbou, zájemcům o podrobný a téměř vyčerpávající pohled moderní historiografie na dané období polských dějin a historické osobnosti vystupující v "Potopě" bych ale doporučil knihu švédského historika Petera Englunda "Nepřemožitelný. Historie první severní války" (česky NLN, 2003). (23.06.2007)

Už jsem se o polácích a jejich umění ztvárnit historická díla zmiňoval pochvalně v Křižácích, kteří byli ponurejší a syrovější než Potopa. Potopa ztvárňuje ale už novější dobu - 30.letou válku a vše co k ní patří... Nezapomenutelná byla scéna, když hlavnímu představiteli (D.Olbrychski) pálili bok (chuťovka) a na jeho krmení švédského děla :-) (08.03.2005)

Prostredný diel Sienkiewiczovej národnej trilógie si vďaka svojmu pôsobivému realistickému spracovaniu z ktorého je krásne cítiť tú špinu, blato, pot a krv patrične vyslúžil aj uznanie v zahraničí. Veľkú zásluhu má na tom predovšetkým dobre zvládnutá Hoffmanova réžia priam plasticky vykreslujúca obraz Poľska tích čias, charakterovo rozporuplná rola hlavného predstaviteľa, no tiež i dobre vybraté vedľajšie postavy a komparz. Ak by som mohol trocha porovnávať s Ohňom a mečom (Pána Wolodyjovského som totiž videl už veľmi dávno), tak Potopa v mnohých smeroch omnoho viacej veľkolepejšia (je vidieť, že peniazmi sa nešetrilo) čo je poznať hneď už v davových scénach v ktorých tu záverečná bitka poľahky strčí do vrecka všetko to, čo sa v Ohňom a mečom dalo vidieť. Napriek tomu spracovanie poľsko-ukrajinského konfliktu považujem predsa len za vydarenejšie. Osobne by som jediný výraznejší problém filmu videl v jeho takmer 5 hodinovej dĺžke, ktorá predsa len pre niekoľko nudnejších a zdĺhavejších pasáží robia film trocha ťažkopádnym a hlavne pri pozretí na jeden krát ťažšie stráviteľným. Snáď preto by si film možno zaslúžil nižšie hodnotenie, dávam však 4* nakoľko sa predsa len jedná o skutočne pôsobivý zážitok. (27.09.2007)

Jerzy Hoffman je možno prehliadnutý tieňom A.Wajdu a K. Kieslowského, ale z filmom ako Mastičkár či Potopa a podľa toho čo som mal možnosť vidieť - z cela neoprávnene. Táto vojnová sága o švédskom vpáde do pohraničia Poľska 17.storočia a následnej územnej "potope" celistvého územia zapríčineného aj značnou časťou kariérnych zradcov vo vlastnom štátotvornom úrade stojí za serióznu vedeckú dišputu. Sienkiewiczov román, hoci som nemal to šťastie ho čítať je veľmi komplexne a psychologicky bohate textúrne prerozprávaný. Stavia síce na vandrovskú cestu Kmičičových odbojov a jeho láske k blonďavej domácej, ale akúkoľvek formalistickú predvídavosť disociačne neguje. Každé rámovanie je síce tradicionalistické a neexperimentálne, ale v klbku zaprášených kostýmov a vonkajšieho smogu dýcha skutočný život historického výkladu, konania postáv sú podopreté úžasným intuitívnym porfóliom a dej, dokonca i na miestach, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať, že sa ťahajú - drží v napätí a dokáže neuveriteľné veci. Aj Dersu Uzala stavia na vzájomnej úcte a dôvere vonkajška (neistota) a vnútra (duch) a divák má možnosť stotožňovať sa z vyprofilovaného deja na vysokej umeleckej úrovni. (01.11.2016)

Přímo dechberoucí převedení Sienkiewiczova románu na filmové plátno, jehož atmosféra z filmu přímo sálá. Krev je krvavá, šavle rezaté, všude bláto a sníh. Tohle se dnes už bohužel netočí. Bez digitriků a hyperakční kamery se zřejmě neobejdem. Navíc s výtečnou hlavní postavou - plukovníkem Ondřejem Kmiticem, který není neprůstřelnou snůškou všech ctností, ale obyčejným zranitelným chlápkem s množstvím mušek a much ve výborném podání Daniela Olbrychského. (10.12.2008)