Režie:
Umberto LenziKamera:
Guglielmo MancoriHudba:
Piero UmilianiHrají:
Carroll Baker, Lou Castel, Calisto Calisti, Colette Descombes, Tina Lattanzi, Lilla Brignone, Franco Pesce, Tino Carraro, Jacques Stany, Kees van EyckObsahy(1)
Mladá vdova Kathryn sa vracia do Talianska po smrti svojho staršieho, ale veľmi bohatého manžela. Kathryn sa presťahuje do luxusnej vily, zatiaľ čo všetky právne úkony jej zariaďuje jej známy, právnik Brian. Kathryn pokračuje v osamelom živote, až kým do jej života nevstúpi mladý Peter. Obaja začnú túžiť po tom druhom, až to vyvrcholí intímnym vzťahom. Kathrin konečne začne žiť a Petra miluje, až dokým sa ten voči nej nezačne prejavovať agresívne. Keď k nim príde jeho sestra, pre Kathryn sa začína najťažšie obdobie jej života. Ponúka sa otázka, či sa tí dvaja do Kathryninho života priplietli len náhodou, alebo od začiatku išlo o prepracovaný plán s cieľom získať jej bohatstvo. (Astaroth12)
(více)Recenze (14)
Miestami hlúpy film, v ktorom neviete, či máte držať palce prachatej, ale hlúpej a naivnej alkoholičke na práškoch alebo manipulujúcej dvojici, ktorá by večne iba tancovala, pila, zabávala sa a má to rada do trojky. Slabšie spracovanie nedáva veľa šanci inak OK fungujúcej zápletke. Hlavne ona drží film nad vodou. Herci ničím neoslovia, vrátane američanky Carroll Baker v hl. úlohe, režisér z nich nedokáže nič vydolovať. Nefungujú ani cudné pokusy o nahotinky, ale vzhľadom na rok to nie je žiadne prekvapenie. Taliansky názov je preto (očakávane) zavádzajúci. Poteší tak aspoň predzáverečný zvrat, menej už záverečná spravodlivosť na intrigujúcich, ktorá sa ale vykonáva formou náhody. ()
Musím přiznat, že mne představitelka hlavní role Carol Baker příliš nenadchla, její výkon mi připadal nevýrazný a nepřesvědčivý, ale jako vyložené mínus to nevidím… --- po další projekci jednoznačně o jednu hvězdu méně, je to sakra nudný a nepoutavý příběh, i když je asi dobře vybudovaný, zkrátka mne neoslovil. --- Jedná se o Lenziho první film s podobnou tematikou, které vznikly v krátké době po sobě, dalšími jsou Così dolce... così perversa (1969) a Paranoia (1970) a ve všech také hraje Carol Baker. A z Orgasma pak vychází např. i El Ojo del huracán (1971). Film pro fanoušky Umberta Lenziho a této odrůdy gialla kříženého s psychologickým thrillerem, kde netečou potoky krve... ()
La Titanus presenta... Pozor ! pozor ! Nejedná sa o žiadne giallo. Ide o nehoráznu pseudopsychologickú zlátaninu v ktorej autori neefektívne tlačia na emócie divákom. Milujem kinematografiu rokov šesťdesiatych, ale toto ma extrémne nebavilo a vo všetkých smeroch sklamalo. Vdova po milionárovi sa vracia späť ku strýčkovi alebo komu aby si na chvíľu oddýchla. Do jej života "náhodou" vstúpi mladý chlapík. Zamiluje sa a tajne sním intímne žije.. Vzťah začne naberať obrátky, a z muža sa vykľuje násilník. Skôr než si to vdova uvedomí. Chlapík už má fotky s ich sexuálnych hrátok ktoré keby sa dostali na verejnosť zruinoval by jej biznis. A tak prežíva psychické aj fyzické týranie ktoré je tu nesmierne smiešne a totálne nereálne. Hlavne tá neustále dookola hrajúca pseudo pop skladba ktorá ma neuveriteľne rozčulovala. Na silu vložený koniec ktorý sa snaží v pól minúte vysvetliť všetky záhady tiež nefunguje. Slabota. ()
Slušný psychotriler, ktorý zaujme šesťdesiatkovou atmosférou, luxusným prostredím, aj ústredným komplotom. Dnes ale pôsobí už mierne naivne, pretože hlavná postava, v tomto prípade obeť, sa zľakne vydierania na základe dosť smiešneho dôvodu a aj počas následnej hry sa chová až príliš pasívne. Poteší však dvojitý záver, Lenzi totiž na postavy neberie ohľady, je patrične sarkastický a krutý, čo je v tomto prípade len a len dobre. Odvtedy sme ale podobných trilerov videli stovky. ()
Přehnaná naivita hlavní hrdinky, jak zde uvádí předhodnotitel peter12, dost kazila dojem z celého filmu, který by jinak nebyl úplně špatná komerční psychologizující kriminálka. Nějak mi připadá, že tento film sloužil jako předobraz filmu Il Sorriso della iena, tedy aspoň konec je pomalu identický. Pěkná hudba, ()
Galerie (17)
Photo © Titanus
Zajímavosti (1)
- Ve filmu několikrát zazní skladba „Just tell me“ od skupiny Wess & The Airedales. (G04T)
Reklama