Neznámý voják

Neznámy vojak má jeden veľký problém, prakticky vôbec v ničom nevyniká. Vojnový film môže vynikať napríklad zaujímavým scenárom, kvalitnou a rozmanitou akciou, surovosťou, hlavne pri pohľade dopadu vojny na civilné obyvateľstvo, sympatickými charaktermi, s ktorými sa dá stotožniť alebo emocionálnymi scénami, ale ani jedno z toho nie je prípad Neznámeho vojaka. Ale aj tak tu nehrozí priemerné alebo dokonca horšie hodnotenie, lebo ako celok to funguje až prekvapivo dobre. Videl som tú dlhšiu verziu, takže trojhodinový vojnový epos zaberajúci niekoľkoročný časový úsek a teda na moje veľké prekvapenie som sa ani na okamih nenudil, keďže tu sa vlastne stále niečo deje, celú prvú hodinu sa takmer neustále bojuje s úspechmi na fínskej strane, v druhej sa to trochu zvoľní, ale film si svoju úroveň udrží a v tej poslednej sa tiež zase neustále bojuje, ale tu už Fíni očakávane vlastne len ustupujú. Toto sa vlastne ani nedá nazvať plnohodnotným príbehom, film zobrazuje život vojenskej jednotky v priebehu dlhého obdobia, takmer iba v oblasti bojiska, mimo front sa dej presunie len málokedy a aj to iba na chvíľu a tak ako žánrovému fanúšikovi sa mi na to predsa len pozeralo dobre. Ale chcelo by to výraznejšie charaktery, medzi vojakmi sa nájdu vlastne len tri, štyri výraznejšie postavy a k tomu ešte pár dôstojníkov, ktorí sa pravidelne na chvíľu objavia a tým to končí, pričom aj tak som si k nim nedokázal vytvoriť silnejší vzťah. Ale ten najvýraznejší z nich ma predsa len bavil, v akcii síce pôsobí až moc neohrozene, ale inak bol nedisciplinovaný a tak som bol vždy zvedavý, ako sa k jeho správaniu postavia dôstojníci. Akcia pôsobí trochu rozporuplne, na jej nedostatok sa určite nedá sťažovať, je jej tu plno, hlavne v tej prvej a poslednej hodine, ale je dosť stereotypná. Neustále tie isté prestrelky v tých istých lesoch, ktoré občas ozvláštni aspoň nejaký ten tank alebo prechod cez rieku, inak sú úplne zameniteľné, ale aspoň sú veľmi dobre natočené, dokážu diváka vtiahnuť a páčilo sa mi aj to ich realistické pojatie, teda žiadne veľkolepé útoky, ale postupné ničenie pozícií nepriateľa, používanie granátov vždy, keď je to treba, streľba krátkymi dávkami a podobne, takéto detaily si ma vždy získajú. Ale mohla byť surovejšia, nejakých drsnejších momentov je tu úplne zanedbateľné množstvo. Režijne je film veľmi dobre zvládnutý, kvalitný vizuál, relatívne realistické pojatie, film pôsobí výpravnejšie, než v skutočnosti je a občas sa nájde aj nejaký moment, ktorý mi pripomenul moju obľúbenú Tenkú červenú líniu, vidno, že režisér je jej fanúšik a často sa ju snažil napodobovať, aj keď sa jej samozrejme nikdy nevyrovnal. A pripomenula mi ju aj hudba, ktorá sa vydarila. Takže celkovo som trochu sklamaný, žiadny kult sa rozhodne nekoná, ale ako fanúšik žánru som si tie tri hodiny aj tak celkom užil. 76% (29.05.2018)

Nacistické vojská útočia na Sovietsky zväz. Toho využívajú Fíni, aby sa pokúsili dobyť časť svojej stratenej domoviny späť. A práve vtedy sa začína príbeh príhodne nazvaný Neznámy vojak. Poskytuje divákom realistický obraz vojny a okrem toho, že bravúrne líči rôznorodosť fínskej jednotky, ktorú spája túžba ucelit vlasť, tiež ponúka technicky zvládnutú prehliadku, od ktorej nie je ľahké sa odtrhnúť. Režisér umne preniesol na plátno príbeh, v ktorom ukázal, čoho sú schopní slobodní muži v ceste za slobodou svojou, svojich rodín a svojej vlasti. To všetko podporené suverénnymi hereckými výkonmi. Samotnú akciu vo filme hodnotím veľmi kladne a musím povedať, že je naozaj podarene spracovaná. Ďalšie kladné veci na filme sú bezpochyby kostýmy a použité zbrane. Scenár ma veľmi potešil, interakcia medzi charaktermi je skvele napísaná a uveriteľná. Prostredie zimných severských lesov som si zamiloval a pôsobí miestami a až rozprávkovo. Heil Suomi. (10.09.2019)

Z logického hľadiska mi skutočne nesedelo, že niekedy Fíni (a najmä prakticky neporaziteľný Rokka) postupovali ako Chuck Norris a v určitých chvíľach sa zase jednotlivci z roty nechali zastreliť skutočne lacným spôsobom. Okrem toho bol však Neznámy vojak skutočne parádnou, trojhodinovou vojnovou jazdou, plnou strelného prachu a výbuchov. Fanúšikom vojnového žánru, krásneho fínskeho jazyka a prírody určite odporúčam. PeRRRRkele! (14.06.2018)

Seveřané letos bodují a rozhodně se neflákají. Neznámý voják nám přibližuje konflikt mezi Ruskem a Finskem, o kterém se nikde příliš moc nemluvilo, takže jako tři hodiny dějepisu výborné. O postavách se sice divák příliš moc nedozví a poznává je až za pochodu, kde největší prostor dostává Antero Rokka, jakožto nejlepší drzý voják celého praporu a jeho sólíčko, kde sám vystřílí celou ruskou jednotku patří k nejlepší scéně filmu. Akce je zde celkem dost a to především v první hodině a poslední, ta prostřední část mi přišla občas roztahaná a zdlouhavá( takže directors cut na 2:20 mi příjde jako správná volba,ale dostupná je pouze tří hodinovka.) Válka je reálně natočená, hezky se střídají lokace- bojuje se na sněhu, na vodě, v zákopech a především v lesích, sice zamrzí, že na gore si režisér moc nepotrpěl ( V tomhle Mel Gibson měl navrch) a plusem je i vynikající vizuál doplněný krásnou Finskou přírodou,což je velmi oku lahodící. Solidní filmařina a slušný válečný film, kde jest mínusem snad jen jeho délka a únava, která nastane po skončení. Norský Den 12. mann se mi však líbil o kousek více. 80% (13.06.2018)

(Verze: 179 minut) „Jaký to je, střílet na jinýho člověka?“ - „To nevím, já střílím jen na nepřátele.“ - „A to nejsou lidi?“ - „Ne, vůbec ne. Co já vím, chytřejší lidi, než jsem já, mi říkali, že nepřátelé nejsou lidi. Já o těhlech věcech nepřemejšlím. Antti Rokka jenom střílí a drží hlídky. Tobě doporučuju dělat to samý.“ Nejdřív jsem měl problém napojit se na postavy, když člověk nedostal prostor je víc poznat (ne nadarmo bývá ve válečných filmech nějaký ten výcvik před, aby si je divák mohl oblíbit). Naštěstí, tady na to jsou luxusní 3 hodiny a na sympatizování došlo. Tím spíš, že krom Rokky to byli opravdu normální chlápci, kteří museli krom nepřítele válčit i se svým strachem, odvahou, bojovou morálkou a zodpovědností (důstojníci). A počáteční vrtkavé, nejisté nadšení postupně u všech nahrazuje rozčarování, zklamání a touha vrátit se domů. S tím se dostavuje i sílící autentičnost, neb i postavám, kterým jako by se kulky nejdřív vyhýbaly, přijde smrt čím dál víc hmatatelnější. Škoda jen toho závěrečného „návratu“ (úplně mimo). Celkově dám silné 4*. (05.09.2021)