Galaktický expres 999

Keby som bol fandom. Anime. Ale maximálne som japonské sci-fi a fantasy projekty sledoval v malom počte a to tiež nie uvedomelo, ale len ak som náhodou narazil. Či už ako dieťa, alebo mladistvý som sa skôr stretával s japonskou animáciou pre západ, ako ich vlastnou produkciou ( napr. animované seriály SILVERHAWKS, či THUNDERCATS ). Túto vesmírnu operu budem mať rád, je plná dobrodružstva a nápadov, ale trochu kríva v scenári a prepálenej dĺžke. Ale jedno viem, ako decko by som bol nadšený, ale už to decko nie som. (16.03.2020)

Koniec 70., 80. a 90. roky možno spätne označiť za "zlatý vek" anime, ktorý priniesol množstvo zásadných, dnes už klasických diel. Dôležitú pozíciu medzi nimi zastáva aj u nás málo známy Ginga tetsudō 999, ktorý v sebe skrýva esenciálnu mustru dobrodružnej space opery s jemným filozofickým podtextom v atraktívnom audiovizuálnom kabáte. Dá sa o ňom povedať, že v podstate predznačoval príchod čím ďalej vyspelejších a pôsobivejších filmov ako Akira alebo prelomový Ghost in the Shell. Film z roku 1979 je zhusteným prepisom časti predlohy a scenára rovnomenného seriálu, ktorý sa začal vysielať o rok skôr. Na pozadí pretrvávajúcich konfliktov medzi ľudskou lúzou a aristokraciou, ktorá sa necháva mechanizovať zo snahy o dosiahnutie večného života prebieha príbeh malého chlapca, zaslepeného nenávisťou k vrahovi jeho matky, ktorý patrí k šľachtickej vrstve. Jeho cesta vedie do Galaktického expresu 999, s ktorým prechádza mnohými planétami na ceste za spravodlivou odplatou. Univerzum Ginga tetsudō 999 okamžite zaujme prepracovanou mytológiou a výrazne odlišnými zastávkami na jednotlivých planétach, z ktorých každá má svoju špecifickú vizuálnu estetiku, civilizáciu, kultúru a žánrovú štylizáciu. Môžeme tu nájsť dystopickú špinavú japonskú obdobu Blade Runnera (skôr, než sa Scottov film dostal do kín) aj vesmírny western na spôsob neskoršieho Cowboy Bebop alebo Firefly. Samotná Tecuróova dlhá a komplikovaná púť je prezentovaná ako osudový mýtus, ktorého hnacím motorom sú silné emócie. I keď je viac spleťou epizód, rozvíja množstvo motívov a niektoré vzťahy len naznačuje, predsa nepôsobí ako nekompletné a rozhárané rozprávanie, ale, naopak, je jasné, prehľadné a primárne línie uspokojivo uzatvára. Existencia seriálu, ktorý ide do väčšej hĺbky, je čitateľná len medzi riadkami a film funguje úplne samostatne aj bez napojenia na jeho dejovú štruktúru. Striedanie žánrov a dominánt (romantické prvky a femmes fatales, náležitý humor a tragické motívy) plynulo vyúsťuje do záverečnej polhodiny, ktorá ako jediná upriamuje pozornosť na dynamickú a veľkolepú akciu v celej jej kráse. Kresba zodpovedá dobovým nárokom a odráža charakteristické črty Macumotovho štýlu, no veľkým esom v rukáve je i vynikajúci a pestrý výber hudby obsahujúci skladby domácich i zahraničných interpretov. V kocke ide o skvelú a zaujímavú jazdu šírym vesmírom, ktorá sa bez akýchkoľvek pochýb radí medzi to najlepšie z japonských animovaných filmov, ktoré som videl. 100% P.S.: Mimochodom, obsah je skvelý a výstižný. Akoby aj nie, keď ho zjavne písal Jiří Flígl. (04.12.2014)

Bolo mi povedané, že tento film musí vidieť každý fanúšik anime :) tak som si ho pre istotu, aby som tým fanúšikom zostal pozrel a nebol som teda vôbec sklamaný, ale skôr potešený jeho veľmi pekným príbehom, ktorý zaujme aj v roku 2016 napriek tomu, že film Ginga tetsudō 999 je z roku 1979 (netreba riešiť roky ja len tak som to spomenul). Musím oceniť (znova?) hlavne príbeh a jeho plynutie napriek tomu, že vo filme sme na rôznych miestach a príbeh teda má svoje vlastné menšie príbehy, tie nepôsobia samostatne, ale skôr pôsobia stmelujúco a vítane čo sa veľmi často v podobných filmoch nestáva. Samozrejme koniec je veľkým vyvrcholením príbehu a je ten čo nakoniec udáva kvalitu tomuto filmu a koniec sa mi veľmi páčil. Ešte samozrejme ak mám niečo vypichnúť (spomenúť) čo je na filme dobré, je to hudba (piesne, zvuky atď), ktorá je napriek svojej jednoduchosti výborná. (15.08.2016)

Ultimátní klučičí romanťárna (přístupnost od patnácti let byl největší z mnoha úletů tohoto druhu na LFŠ 2017, ale aspoň jsme si s dětmi užili taky trochu partyzánštiny a ještě si popovídali o tom, kdy je třeba pravidla dodržovat a kdy právě naopak). Tedy – naservírovat mi stejnou dávku přepjatých emocí, pestrobarevných planetárních ekosystémů, explicitních moralit, patetických smyčců, útěků po bortících se konstrukcích, zjizvených pirátů, statečných hrdinů, éterických hrdinek obětujících se pro lásku atd. atp. kdokoli z euroamerického světa, budu se hodně ošívat, ale v podání téhle party Japonců to po krátké aklimatizaci zafungovalo dokonale, srdíčko se mi tetelilo jako kdysi u komiksů o Martinovi a kocourovi Kolumbovi. Dal bych plný počet, kdybych se nebál, že mnou intelektuálně opovrhne vlastní dítě (to starší, které naplnilo věkový limit stanovený LFŠ, kterýmžto pádem z filmů tohoto druhu zrovna vyrostlo). (05.08.2017)

Jasně, sem tam některé věci nedávají tak úplně smysl (některé věci by chtěly podrobnější vysvětlení), ale těch 5 tam mrdnu s čistým svědomím protože je to živé, hravé, vtipné i vážné, plné nápadů a osobité animace. Artově scifíčková space opera která více než na logiku klade důraz na uměleckou volnost, dynamiku a dobrodružnou atmosféru... prostě takový Metal Hurlant po japonsku. (18.09.2014)