Strašák

Velmi zvláštní příklad osobitého hororu, v němž se vynalézavá tvůrčí představivost mlátí s režijní a scenáristickou neschopností. Ulli Lommel ve Strašákovi spojuje spoustu zajímavých nápadů a vizuálních lahůdek (zejména v bombastickém finále, kde si opravdu ikonicky pohrává s odrazy střípků zrcadla), ale dává to vše dohromady tak pochybným a nahodilým způsobem, že mi to celé přišlo tak nějak roztěkané a neucelené, až jsem z toho byl na rozpacích. Asi bych to zhodnotil jako špatný snímek s výbornými vizemi, který sice chvílemi sám porušuje svoje vlastní nastavená pravidla, ale dokáže divákovi docela rozevřít ústa. Každopádně ta výrazná elektronická hudba Tima Kroga to povyšuje o hodně výš, než si samotný film zaslouží! (05.09.2019)

Krásna hlavná hrdinka, prostredie farmy a malého mestečka a zaujímavý príbeh, kde sa kombinuje slasher s nadprirodzenom. Hudba pripomenie Exorcistu, kills sú snaživo krvavé, atmosféra ranných slasherovitých 80s skvelá, tempo je trošku ležérne a rozkúskované, ale to vôbec nevadí, nuda to nie je, práve naopak. Výborný záver. Spokojnosť. (06.02.2024)

Matná  vzpomínka z dávných dob jednohlasého dabingu, kdy jsem tohohle Strašáka viděl poprvé,  přetavena v další projekci a s určitými výhradami velká spokojenost.  Kladem jsou rozhodně nenapodobitelná syrová osmdesátková atmosféra, vynikající hudební motiv připomínající Vymítače či Horor v Amityville, byť tedy dosti nadužívaný a samotné útoky neviditelného zabijáka, není jich moc, ale jsou nápadité a brutální. Scénář je pak pravda docela slabý a postavy nejednají jen hloupě, ale mnohdy jakoby vůbec a jen tam tak stojí, případně sedí,  nevěda co dělat či říkat a odpovídá tomu i  odfláknuté  a uspěchané rozuzlení. V rámci žánru a rozpočtu ale trochu zbytečně podhodnocená zapomenutá perla, tak za čtyři. (06.02.2024)

Ulli Lommel je podivín, miluje tajúplnosť a má šialené nápady. A to je v hororovom žánri zlatá kombinácia. Jeho The Boogeyman je mysteriózny, pomalý, silne atmosférický horor, ktorý si požičiava námet Carpenterovho Halloweenu a zaobaluje ho do psychedelika Daria Argenta. Režisér akoby čítal medzi riadkami, často ukazuje to, čo nám inde ukázané nie je, a naopak vynecháva klišovité doslovnosti, ktoré by práve boli skutočným spomalovačom rozprávania. Bizarný film, pri ktorom sa nebudete báť ani lakať, ale na ktorý budete buď v delíriu čumieť s otvorenou pusou, alebo sa pri ňom unudíte k smrti. Produkčne lacná, no režijne, scenáristicky, obrazovo i hudobne mimoriadne pozoruhodná záležitosť. S týmito parametrami podobná Phantasmu Dona Coscarelliho. Moje 4* sú tak trochu guilty pleasure. (28.10.2003)

Niekedy sa nevypláca nasrať malé deti, veď aj oni vedia držať nôž v ruke a niekedy sa nevypláca nechať voľný priebeh svojim emóciám a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Môže to potom dopadnúť tak, že o 20 rokov neskôr sa trauma z detstva opäť vracia, tentoraz však so smrtiacim záhrobným účinkom orientovaným opačným smerom. Čierna duša značnej sily (boogeyman) túži po odplate! Hororu je síce niekedy vyčítaná inšpirácia HALLOWEENom, ten sa však oblúkom práve inšpiroval legendou, ktorú Ulli Lommel svojsky použil v "The Boogeymanovi". Musím povedať, že okrem toho mi hudba Timiho Kroga miestami evokovala aj hudobný motív EXORCISTu Williama Friedkina. Jemné inšpirácie ale nevadia, pretože sa tu nachádza plno originálneho. Celkovo teda filmový zážitok hodný pozornosti narozdiel od pokračovaní Boogeyman II (1983), Return of the Boogeyman (1994), či hororu Bloodsuckers (1997), označovanom aj ako “Boogeyman Vampire Club 4“. ### "The Boogeyman" Ulliho Lommela sa síce čo sa týka Veľkej Británie dostal v roku svojho vzniku do kín v Uncut podobe (podobne tomu bolo aj o rok neskôr, kedy distribučné štúdio "Vipco" predhodilo nezostrihané VHS-ky "The Boogeymana" na pulty predajní), ale o dva roky neskôr - v októbri 1983 pristúpili cenzori z BBFC už ku uvaleniu banu na film umiestnením ho na zoznam tzv. "Video nasties". "The Boogeyman" sa síce v júli roku 1985 zo zoznamu dostal, ku opätovnej distribúcii sa však pristúpilo až v roku 1992, taktiež zásluhou štúdia "Vipco". Tento re-release z roku 1992 nie je ale kompletný, ide o Cut verziu skrátenú o 44 sekúnd. K znovuvydaniu Uncut verzie sa v Británii pristúpilo v roku 2000 (disk označený prístupnosťou Rated:18), či v roku 2004 vydaním 85 minútovej verzie (extended version). ### PS – zábery z filmu “The Boogeyman“ využíva režisér Ulli Lommel aj vo svojom neskoršom projekte, zlepenci označenom “Zodiac Killer“ (2005). Scénky z filmu sa použili jednak ako zmyslené flashbacky, či ako vysielacia kulisa bežiaca v televízore, ktorú sleduje sám režisér Lommel (postava Simon Vale) a Vladimir Maksic (postava Michael Cosnick). (13.02.2009)