Reklama

Reklama

Obsahy(1)

V první části velkorysé historické fresky režiséra Paľa Bielika jsme prožili s malým Jánošíkem dětství a dobu kněžských studií. Zatímco v rodné vesnici řádily epidemie a panská zvůle, dozvěděli jsme se o smrti děda, kterého Jánošík velmi miloval, a malého bratra. Také o zvůli hraběcího syna Aurelia, který chtěl zhanobit Jánošíkovu kamarádku z dětství Terezu a o revoltě Jánošíkova otce, která měla za následek zapálení rodné chalupy panskými dráby, v jejíchž plamenech uhořela Jánošíkova matka. Nakonec svou smrt nalezl i Jánošíkův otec, krutě umučený v hraběcí temnici. Jánošík, který se vrátil ze studií a nenašel doma nikoho, pohřbil zuboženého otce a přísahal pomstu. Poté, co zapálil několik hraběcích majetků, odešel do hor, kde stráví zbytek života. Jeho zbojnická družina se utěšeně rozrůstá a Jánošík se stává postrachem i nadějí... Nesmrtelná legenda o zbojnickém hrdinovi Jánošíkovi, který bohatým bral a chudým dával, je stále vděčným námětem různých uměleckých zpracování. Třetí filmová verze, která byla natočena na Kolibě v letech 1962–63, vznikla u příležitosti 250. výročí Jánošíkovy smrti. Námět, scénář i režie této velkolepé historické fresky jsou dílem Paľa Bielika – původního hereckého představitele Jánošíka z české Fričovy filmové verze z roku 1935. Zajímavé je, že hlavní roli nesvěřil zkušený tvůrce žádnému z herců, ale mladému lékaři Františku Kuchtovi. Neokoukaná tvář tak vtiskla celému filmovému vyprávění silný realistický nádech. Velkorysý projekt, natáčený v exteriérech slovenských hor, s velkou účastí komparsu, náročnými scénickými stavbami (důmyslná zařízení Jánošíkova "lágera") a s účastí plejády vynikajících slovenských herců, patří k pokladům slovenské kinematografie. Ačkoliv by se na počátku šedesátých let nabízel ideologický výklad lidového hrdiny, Bielikovi se podařilo natočit prostý příběh o mladíkovi vzdorné povahy a silných morálních zásad, který našel odvahu změřit nerovné síly s ozbrojenou mocí. O muži, který naučil lidi, sužované bídou a sadistickou tyranií, doufat v pozemskou spravedlnost. Když byl roku 1713 popraven, bylo mu 25 let, přesto už toho stačil tolik, že se stal věčnou legendou. (Česká televize)

(více)

Recenze (103)

Brooks 

všechny recenze uživatele

Vrámci slovenskej kinematografie určite revolučný počin a samozrejme aj najlepší sfilmovaný Jánošík. Širokouhlá kamera (prvýkrát použitá na Slovensku) krásne využíva horské exteriéry, prestrelky sú priam westernové, František Kuchta sa na Jánošíka hodí ako nikto iný a celé je to obalené do krásnej filmovej poetiky. Škoda len, že sa na tom tak výrazne podpísala doba v ktorej film vznikal (zidealizovaný hrdina, čiernobielosť postáv, teatrálnosť niektorých hereckých výkonov). ()

klúčik 

všechny recenze uživatele

Herec a režisér Paľo Bielik natočil už klasické dielo Jánošik. Na tú dobu to bol významný počin, lebo film mal dva diely. Na prekvapenie do hlavnej postavy obsadil neherca MuDr. Františka Kuchtu. V ďalších postavách vidíme to najlepšie čo na Slovensku v tých rokoch bolo. Film je výpravný , kamera výborná a prekrásne prostredie našich hôr. Mne sa moc páčil Eduard Bindas. Dovolím si tvrdiť, že jeho rola bola asi najväčšia čo si vo filme zahral. Spolu filmu dávam 80%. ()

Reklama

Trevor 

všechny recenze uživatele

Kto by hádzal chlebom, kameňom lepšie trafíš...aj sériu filmov o Jánošikovi si budem musieť zkompletizovať, avšak podobne ako Arsenal83 aj ja som presvedčený že práve toto spracovanie je tým najlepším. Film ktorá ma bavil ako dieťa, baví ma aj teraz keď ho do svojho vysielania zaradila Hnoj Plus a bude ma baviť aj ako seniora. Rozhodne patrí k najlepším filmom, ktoré sme na Slovensku vytvorili. ()

mm13 

všechny recenze uživatele

Škoda že sa to netočilo za väčše peniaze, veľkorysejšie a s ešte väčším dôrazom na variovanie rôznych prameňov o skutkoch Juraja Jánošíka (či už historických alebo legendarizovaných). Po scenáristickej stránke je to inak na svoju dobu zarážajúco progresívna práca s predlohou, so samotným spracovaním to ale už vtedy mohlo byť lepšie - zopár scén, najmä v úvodných minútach oboch častí, vyzerá ako nácvik čohosi väčšieho, nie výsledok ostrého nakrúcania s ktorým je režisér plne spokojný. A napríklad obsadenie Jozefa Krónera do inak potenciálne zaujímavej postavy otca Tomáša Uhorčíka mi vyslovene prekážalo. (čo môže súvisieť s tým, že Króner je v kroji a s valaškou v ruke Pachom a nikým iným, vôbec celkovo je však typovo príliš výrazný, z kolektívu "ľudských" zbojníkov - pritom stvárnených nemenej dokonalými predstaviteľmi - predsa len vytŕčal až príliš). ()

Rozjimatel 

všechny recenze uživatele

"Ktože by hádzal chlebom? Kameňom lepšie trafíš."  Veľkolepý historický veľkofilm, na ktorom je ten vysoký rozpočet naozaj vidieť. Napodiv, film ani po toľkých rokoch príliš nezostarol, dokonca aj tie akčné scény vyzerajú celkom slušne a nie sú na smiech. Je tu viditeľná snaha tvorcov zasadiť túto legendu do realistického prostredia, snaha o verné zachytenie historických reálií. Obrazovo je to aj vďaka nádhernej prírode úchvatné, zážitok mierne kazí iba deformácia na krajoch obrazu (objektív?). Herecké obsadenie je výborné, dokonca ani obsadenie neherca do hlavnej role nepôsobí rušivo. Film je navyše okorenený výborným humorom, a aj vďaka tomu sa úspešne vyhýba zbytočnému pátosu. Pri pozeraní filmu som si uvedomil, aký bohatý zdroj inšpirácie to musel byť pre neskoršieho Pacha, hybského zbojníka. ()

Galerie (13)

Zajímavosti (33)

  • Film začal Bielik pripravovať už v roku 1951 zámerom ukotviť ho v pražskej dramaturgii, no nakoniec sa literárna príprava presunula na Slovensko. (Biopler)
  • Počas nakrúcania scény orlieho hniezda v Gaderskej doline len so šťastím neprišli o život kameraman Vladimír Ješina a režisér Paľo Bielik. Zo skaly zhora sa uvoľnil veľký ostrý kameň a spadol presne medzi nich. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama