Otevřená srdce

Je těžké popsat to co jsem právě viděla ... je to velice, velice silný příběh, který vykresluje tvrdou realitu života ... je natočen až neuvěřitelně opravdově, jakoby někdo stál s kamerou v prostředí jedné rodiny a její život natočil na pásku ... zasáhl mě skutečně dost.... jsem teď v takovém rozpoložení, že ani momentálně nedokážu popsat jak moc hluboko .... možná proto, že jsem někdy v minulosti také prožila něco podobného a stála jsem na stejné straně jako Marie ... (07.06.2013)

Filmy ve stylu Dogma nemají chybu. Dokáží totiž veškeré lidské emoce dát na plátno naprosto přirozenou formou. Nic není nahráváno ani přehráváno. Přitom je ale vše neuvěřitelně realistické. To se mi hrozně líbí. Co se mi už moc nelíbí je život samotný, který se film snaží ztvárnit v té klasicky nejkrutější podobě. jak jenom jde. Jenže je to život, s tím prostě nic nenaděláme. Občas si říkám, proč na takovéto filmy vůbec koukám, a pak si řeknu, že jsem rád že na takovéto filmy koukám. Uvědomím si totiž, jak křehký život sám o sobě je a jak tady píšu ten komentář a za dvě minuty vše může být úplně jinak... (05.11.2011)

Dáni mi zas dali zabrať. Zvláštne ako súčasne milujem, no zároveň aj neznášam, keď so mnou film dokáže robiť, čo sa mu zachce. Zametať s mojimi pocitmi, zmiasť ma, zneistiť alebo rovno rozbiť na pár kúskov. Keď to bolí aj reálne, nie len vo filme. Snažila som sa pochopiť konanie všetkých postáv, no aj tak som sa neubránila tomu, že som po celý čas k nejakej z nich pociťovala hnev. Najprv to bola Marie, pretože zrazila Joachima a v jednej prekliatej sekunde mu tým zmenila celý život. Nemohla proste práve šoférovať po inej ceste?... prečo sa Joachim tak uzavrel a snažil sa dostať Cecilie čo najďalej od seba? Nemal o ňu aspoň skúsiť bojovať? A potom prišiel rad na Cecilie, keď celá zmetená v novej životnej situácii, na ktorú nebola pripravená a pravdepodobne ešte ani vyzretá, začala hľadať pochopenie u vydatého Nielsena. A nakoniec som zúrila aj na neho, pretože jej nie len podľahol, on sa dokonca zamiloval. Dočerta s tými pocitmi, ktoré nás stále ovládajú. Dočerta s láskou a nešťastnými náhodami, ktoré sa nikdy nepýtajú, kedy je vhodné prísť. Možno nazvať lásku niečím pozitívnym, keď dokáže narobiť toľko zla? Je láska čistá alebo skôr sebecká? (16.01.2016)

Podobne ako v prípade Festen (1998) aj tu Manifest Dogma 95 ukázal, že má niečo do seba. Celé natočenie, forma a herecké výkony sú dovedené takmer k dokonalosti, ťažko hľadať lepší spôsob ako hodiť realitu života na filmové plátno. Príbeh odohrávajúci sa medzi Cecille, Joachimom a Nilesom je ako vystrihnutý zo života, tak reálny, tak živý, tak neskutočne emočne vyhranený. Opäť som raz po filme naplnený pocitmi, ktoré sa ani nedajú opísať. Čo sa týka Madsa Mikkelsena, už ani nemá cenu rozoberať aký neskutočne perfektný herec to je. To čo v tomto filme predviedol, klobúk dole, každý jeden pocit, emóciu dokázal stvárniť tak dokonale, až zamrazilo. Niečo podobné ukázal aj v snímku Po svadbe (2006). Svojim výkonom sa už definitívne zaradil v mojom pomyselnom rebríčku hercov na druhé miesto. Ale pozor, filmy s ním treba pozerať len v originále. Dabing všetko kazí. Jediné čo by som snáď vytkol, sú len také nepodstatné drobnosti po obsahovej stránke, hlavne v závere, mohlo sa ešte pár minút potiahnuť. 89/100 (19.08.2014)

Sťaby o život herci po celý čas hrajú, dôvod silný však oni k tomu majú. Predvídateľnosť deja je však priehľadne až čistá, na osamelú snúbenicu sa kto iný, než tato od rodiny, chystá. Príval cudzích vášní a milenkino finančné krytie, vo zvyšku rodiny zúfalé vyvolajú vytie. Na šaty dcére lekár neverný korunu neposkytol ani, no postele a pohovky nakupuje bezostyšne mladučkej to pani. Po prvotnom vyvŕšení horúcich vášní novučkého páru, do stajne vychladnutia začne odpratávať slečna mileneckú káru. Nakrútené celé v dogma štýle, prináša film do hĺbok precítené vzťahové chvíle. S redukciou barličiek ilúzie filmovej, si tak divák môže pripadať ako v realite (sťažka napísať sa dá, že:) bohovej. Pričasto v realite, i vo filmoch iných tvorcov, príbehy obdobné sa pečú ako denný chleba. Vyvstáva tak otázka: koľko ešte ako cez kopírák filmov nám ešte o nevere treba? (05.09.2020)