Tokyo Revengers

Tokyo Revengers je vo veľa aspektoch veľmi zaujímavé a prínosné anime, hlavne čo sa týka budovania príbehu a toho, že si zvykáte na postavy naozaj postupne a tak potom naozaj viete kto je kto a nie, že sa Vám nejaké postavy zlievajú. Netradičný zaujímavý hlavný hrdina vybočuje z toho ako sa teraz rýchlo kvasený hrdinovia vyrábajú, ale ide sa tu vo svojej podstate na dlhodobý vývoj, hlavne čo sa týka jeho vlastného súboja z jeho neschopnosťou a tým, že vo svojej podstate nemal odvahu sa postaviť v živote nikomu a stále sa len ospravedlňoval čo je za mňa návrat ku starým dobrým hrdinom a konceptu from zero to hero, ale v tomto prípade skôr zostáva tým slabším článkom, ale dokáže sa v rámci toho, že nie je najsilnejšia a najlepšia ceruzka v peračníku, dokáže sa postaviť a bojovať a dokonca neskôr aj za iných ľudí nie len za seba. To ako vehementne vstupuje do deja je naozaj veľmi zaujímavé a napriek tomu, že nerobí okázalé veci mení všetkých okolo seba a dokonca mení tým aj budúcnosť. Čo sa týka cestovaniu do minulosti je nápad ako sa to robí naozaj jednoduchý a nie veľmi premyslený, ale nepôsobí to nútene a pobyt v minulosti naozaj nie je hop sem hop tam, ale výsledok toho čo sa stalo vidíme naozaj, až o pár dielov čo je za mňa naozaj zaujímavý a prospešný nerušivý element.  Čo sa týka cestovania v čase to nemá na Boku dake ga Inai Machi to si treba na rovinu povedať, že tento element cestovania v čase je síce dobre využitý, ale nie je nosnou témou tohto anime. Tokyo Revengers sa síce hrá na nejaké anime o delikventoch, ale ide skôr o tie väzby, ktoré sa v tomto gangu vytvoria medzi jednotlivými postavami a anime vynikajúco ukazuje lojalitu a to prečo aj v ozajstnom svete môže nejaká takáto skupina vzniknúť. Cesta hlavného hrdinu nie je jediná čo nás musí zaujímať, aj keď do hlavy vidíme vo svojej podstate len hlavnému hrdinovi. Ostatné postavy sú naozaj veľmi kvalitne napísané, ale po väčšinu času nevieme prečo vedľajšie postavy konajú ako konajú a je to celé nejakým spôsobom zakryté, aby sa hlavne nevedelo o tom prečo chce záporný hrdina získať čo chce získať, alebo aké sú jeho záujmy a hlavne, akým spôsobom tieto záujmy dosahuje. Tento element záhadnosti je naozaj veľmi vynikajúci z hľadiska toho, že súboj a cesta hlavného hrdinu sa veľmi často zdá ako dopredu prehraná, aj keď hlavný hrdina vo svojej holej podstate bojuje pomocou emócii, ktoré vyvoláva vo svojom okolí a nie hrubou silou, lebo tej má nedostatok (nehovorím, že tú neskôr nepoužíva tiež). Čo je dôležité podotknúť je aj to, že po celú dobu anime nemá absolútne ani jedno hluché miesto, nie sú tu ani diely čo by pôsobili ako fillery a kvalita sa nikdy po celú dobu nemení a to je na túto dobu pre 24 dielne anime neuveriteľný výkon. Ono ja mám pocit, že plán s Takemichim ešte nie je ukončený jeho prerod na charakter, ktorý bude každému šéfom sa ešte neskončil, lebo nás bude pravdepodobne čakať ďalšia séria, ale za mňa už badať, aj v tejto prvej dosť veľké zmeny v jeho chovaní. Samozrejme nedá mi spomenúť výborné charaktery Mikeyho a Drakena to sú tak neskutočne zaujímavé a dobré charaktery, že by si zaslúžili samostatné anime a nehovoriac o tom, že aj hlavný záporák sa podaril. (25.06.2023) (méně) (více)