Siao-sien Chou

Chou Siao-sien patrí medzi predstaviteľov taiwanskej novej vlny. Jeho snímky sa stali poznávacím znakom tejto filmárskej skupiny, ktorá pôsobila približne od osemdesiatych rokov a Chou sa považuje za jej najznámejšieho predstaviteľa.

Vo viacerých svojich filmoch čerpá Chou inšpiráciu z detstva. Narodil sa v pevninskej Číne, v provincii Guangdong, v roku 1947. On i jeho rodina však museli čoskoro opustiť vlasť, vzhľadom na prebiehajúcu občiansku vojnu. Uchýlili sa na ostrov Taiwan, kde Chou začal navštevovať National Taiwan Academy of the Arts.

Celovečerné filmy natáčal od roku 1980, ale prvý významný úspech priniesol až ten z roku 1983, CHLAPCI Z FENGKUEI, ktorý spolu s jeho nasledujúcim filmom LETO U STARÉHO OTCA vyhrali Festival troch kontinentov – dostali cenu Zlatý Montgolfiere.

Európskemu divákovi sa Chou predstavil už o rok neskôr, keď bol na festivale v Berlíne uvedený jeho film ČAS ŽITIA, ČAS UMIERANIA (Tong nien wang shi) z roku 1985. Príbeh rozpráva o konfrontácii nevinného detského sveta so svetom mladých ľudí, ktorý je oveľa drsnejší. Pri natáčaní hľadal Chou inšpiráciu vo vlastnom detstve a mladosti, a po prvýkrát sa pokúsil vylíčiť obraz spoločnosti na Taiwane.

O štyri roky neskôr svoj zámer zopakoval v jeho, kritikmi najlepšie hodnotenej, snímke MESTO SMÚTKU (Beiqing chengshi). Historická dráma rozpráva o živote taiwanskej rodiny počas obdobia, kedy sa na ostrov uchýlili členovia Kuomintangu a o tom, aké škody na životoch obyvateľov ostrova napáchali. Snímka bola ocenená Zlatým levom na Benátskom filmovom festivale. Písal sa rok 1989.

Jeho nasledujúci film, V RUKÁCH BÁBKARA (Xi meng ren sheng) je takisto historickou drámou, z obdobia japonskej okupácie. Rozpráva príbeh výrobcu bábok, ktorý sa musí podriadiť japonskému diktátu. Na snímke je zaujímavý nový pohľad na cudzích okupantov, ktorí sa správajú niekedy neeticky, hoci v živote hlavného hrdinu hrá práca pre ich propagandu kľúčovú úlohu. Snímka sa dočkala premietania na festivale v Cannes a odniesla si Špeciálnu cenu poroty za rok 1993.

Nasledujúce Chouove snímky už boli známe nielen v jeho vlasti, ale premietali sa aj po medzinárodných filmových festivaloch – štyrikrát v Cannes, v Benátkach a na Havaji. Snímka CAFÉ LUMIÈRE vznikla v japonskej produkcii ako pocta Chouovmu obľúbenému režisérovi, Jasudžirovi Ozuovi. Chou sa okrem točenia filmov venuje aj herectvu, produkcii a spevu – nahral dve piesne k soundtracku filmu DUST OF ANGELS.

unclejack