Kangax

Jeden z najvýpravnejších japonských filmov... Film sa odohráva v druhej polovici 16. storočia, keď moc vládnúceho šogúna klesla na toľko, že jednotliví menší vládcovia provincií si doslova robili čo chceli. Bojovali medzi sebou o rozširovanie svojho vplyvu a územia. Situácia sa okolo roku 1560 vyhrotila natoľko, že sa zjavili niektoré kniežatá, ktoré mali dosť síl zvrhnúť samotného šogúna, a ovládnuť celé Japonsko. Film rozpráva o pre Japoncov veľmi dobre známom konflikte medzi dvoma takými kniežaťami: Shingenom Takedom, a Uesugi Kenshinom. Medzi nimi prišlo k piatym bitvám, všetky sa odohrali v údolí Kawanakajima, čo bola akási hranica medzi jejich panstvami. Vo filme je zobrazená druhá a štvrtá bitva. Obidve sú nafilmované skvostne! Tvorcovia však bitevné scény nenakrúcali v Japonsku, ale Kanade, kde našli ideálne pohorie a prostredie. Skvelý je aj symbolický záver filmu, pretože najväčšia štvrtá bitva skončila nerozhodne a len dokumentovala márne snaženie oboch kniežať.... Postavy oboch vládcov sú podané trochu zjednodušene, Kenshin je tu skôr ten dobrý, a Shingen zlý, čo úplne nezodpovedá realite, ale vzhľadom na to, že sa nejedná o seriál (kde by bolo viacej priestoru rozviesť jednotlivé charaktery do hĺbky) ale o film, filmársky je to podané skvele. Film má až 215 minút, napriek tomu sa vôbec nenudíte... Film som si vychutnal do poslednej vety, lebo som k nemu robil titulky... :)

Až krištálovo čisté giallo, spľnajúce všetky atribúty tohto žánru. V roku 1971 sa vlastne ani iné nedalo natočiť... Zaujímavé rozličné prostredia, dobre prevedené vraždy, a veľmi slušné herecké výkony. Scéna za búrky a finále v nádhernom prostredí krasových ostrovčekov pri Grécku sú brilantne natočené. Plný počet nedávam len preto, že mám radšej trochu mysterióznejšie a temnejšie gialla ako od Martina napr. ALL THE COLORS OF THE DARK. Inak som si ho vychutnával naplno a do detailov, lebo som k tomuto filmu robil titulky.... :)Celkovo teda za 4 a pol. Edit: Po druhej projekcii, a po videní už viacerých filmov zo subžánru giallo zdvíham na 5. Zisťujem totiž, že sa jedná o fakt vysoko nadpriemerný snímok tohto žánru.

Ranné a príjemné giallo v letnom opare... Okolo horora toto ani nechodilo, ale keď viete čo môžte očakávať, sklamaný byť nemôžete... Nechýbajú obzvláštujúce interiéry a exteriéri ( ako vtačí domček, ktorý nemá žiadnu podstanú úlohu v príbehu, ale je tam iba na dokreslenie atmosféry). Nepresvedčivé vraždy sprevádza naivné vyšetrovanie necharizmatického inšpektora, a do toho vyhráva príjemná hudba. Na filme sa mi páčilo, ako nevinne šesdesiatkový ešte bol..Ešte žiadne potoky krvi, žiadne prílišné nahoty, a pod... V rámci žánru giallo sa síce ostýchavo krčí pred temnejšou a krvavejšou vlnou, ktorá mal už čoskoro prísť, ale fanúšikovoa žánru (medzi ktorých sa radím aj ja) môžu byť úplne spokojný... Ostaných ale vážne ohrozí nuda... P:S: Vďaka užívaťeľovi giallo, ktorý spravil kvalitné titulky, inak by som tento film asi ani nikdy nevidel...

Historicky podložená je akurát postava Ieyasu Tokugawu ale aj ten sa stal šogúnom neskôr. Maeda nebol žiadny šogún ale obyčajné knieža stojace v bitve u Sekigahary na strane tokugawovcov. Film začína štýlovo, práve spomínanou bitvou u Sekigahara v roku 1600, ktorá sa skutočne stala, a skutočne bola zrejme najvýznamnejšou bitvou japonskej histórie.. Tým však historické súvislosti končia. Všetko ostatné je len zábava a dobrodružstvo. Súboj samuraja a španielskeho šlachtica v brnení je skutočne unikátny, rovnako a ďalšie šermiarske súboje Japoncov a Španielov... Celkovo sa jedná o zábavný dobrodružný film, od ktorého toho príliš čakať nemôžeme, ale kvalitný herci, zaujímavý nápad a aj spracovanie si zaslúži moje vyššie hodnotenie. 3 a pol.

Hovorí sa, že kostlivci v skrini nie sú taký strašný ako kostlivci v duši... Veľmi dobre toto prirovnanie pasuje na zlatú éru žánru giallo, kde sa niektoré kúsky tohto žánru tvárili nadprirodzene, aby nakoniec bolo vždy všetko vysvetlené reálne. Jeden z režisérov, ktorý skutočne najlepšie balansovali na hrane nadprirodzeného hororu a obyčajnej detektívky bol Dario Argento. Nebol síce otcom žánru ako Mario Bava, ani nikdy nedokázal tak dokonale viesť hercov ako Sergio Martino ale od svojich súputníkov sa odlišoval tým, že kládol vždy hlavný dôraz na výtvarnú stránku filmu, na dekorácie, skryté symboly, a hudbu. Vrchol v týchto svojich snahách dosiahol práve filmom Proffondo Rosso. Jeho tri predchádzajúce gialla (tzv. zvieracia trilógia) sú vizuálne civilnejšie, neskoršieho Argenta tam len cítiť, ale v tomto filme sa už rozvinil naplno. Kultové dielo, s úchvatnými scénami (rozhovor dvoch hudobníkov na opustenom námestí, štýlová smrť utopeným vo vrelej vode v kúpelni, tvár vraha videná stotinu sekundy medzi expresionistickými obrazmi, skvelá hudba hrajúca pri prieskume opustenej vily) to všetko povyšuje tento film za najlepší v celom svojom žánri. Čo na tom, že herci hrajú dosť toporne, čo na tom, že sa takmer nič nedozvieme o pozadí strašnej dávnej vraždy pod vianočným stromčekom...Majster Argento dokázal v tomto filme skĺbiť dokonale oboje: aj kostlivcov v duši, aj v skrini....

Vynikajúci horor! Zmes duchariny a satanizmu (náboženstva). Skvelé, presvedčivé herecké výkony, skvele pasujúca hudba, a brilantný záver. Film nemá takú ťažkú, hustú atmosféru ako niektoré iné horory zo sedemdesiatych rokov, ale inak som presvedčený, že inokedy ako v tomto období by v takejto forme určite nevznikol.

Najslabší s Películasov... Celý čas sledujeme spomienky starého muža na jeho prvú (aj keď trochu pochybnú) lásku, a tušíme, že tento nerovný vzťah neskončí dobre. Nudné, predvídaťelné. Hororu je tu fakt minimum, to je tu viacej lúbostných scén, a to znamená pre mňa nudu a čakanie na koniec, ktorý skúseného diváka hororu neprekvapí, a ostatných sklame.... Jediná hviezdička za snahu o príbeh, viac som neni fakt ochotní dať. Je oveľa viacej kvalitnejších španielskych hororov...

Šokovať to môže iba tak nejakého teenegera, ale mňa rozhodne nie. Nudná sračka plná feťákov a samoúčelných morbídnich scén. Hororový fanúšik, nenechaj sa zlákať názvom, od tohto "skvostu" ruky preč !

Zabudnite na Draculu a jeho nespočetné spracovania, remaky a pod. Najlepší upírsky horor je Salems Lot (1979) !Zatiaľ čo početné spracovania Draculy sú vo vetšine prevarené romantické pseudohorory, pri tomto vás bude mraziť zaručene v chrbte! Teda pokiaľ tomuto filmu dáte šancu a nezhrozíte sa obrovskej minutáže - 184 min. Videl som tú dlhú - trojhodinovú verziu, ktorá bola spracovaná z TV seriálu, a napriek na dnešnú dobu neúnosnej minutáži a minime akcie som sa ani chvíľu nenudil.... Tobe Hooper patrí jasne k americkej hororovej špičke, v tých rokoch bol v TOP forme a v tomto filme to jasne dokázal. Tam kde by vás iný tvorca unudil dlhou stopážou k smrti, tam Tobe Hooper exceluje. Dlhá minutáž mu dáva dosť času na pracné budovanie skvelej, špičkovej a hlavne oldschoolovej atmosféry. Charaktery hrdinov sú skvele vykreslené, a lietajúce mŕtve deti vznášajúce sa za oknami nezabudnuťelné ! Spev mrtvých - nemŕtvych, a zákerné pomalé likvidovanie všetkého živého v mestečku je vrcholom tohto žánru - upírskeho hororu....

Ani ryba , ani rak. Ani horor, ani dráma. Táto slátanina má zaujímavý názov, ale biedny obsah. Predvídaťelná nuda - ruky preč od toho! Nie každý horor, kde sa hovorí po španielsky musí znamenať kvalitu!